Dokumentujte obrovskú mieru odľudštenia v II. Svetovej vojne. Vysvetlite príčiny odľudštenia a jej prejavy. Zadanie, ktoré ako musím priznať sa mi poriadne dostalo pod kožu.
Keď som sa po prvýkrát zamyslel nad touto témou, prvé čo mi zišlo na um bol holokaust. Ale keď som sa nad tým viac a hlbšie zamýšľal, dospel som k asi pomerne dosť subjektívnemu názoru, že proces odľudštenia sa nezačal na začiatku II. svetovej vojny, ale oveľa skôr. Týmto rozmýšľaním mi vznikli ďalšie otázky – kedy a prečo začalo toto odľudštenie? Podľa mňa, začiatok odľudštenia môžeme hľadať už po skončení I. svetovej vojny, teda ešte pred nástupom fašizmu a nacizmu. Jedným z dôvodu jeho vzniku mohla byť bezohľadnosť národov. No táto bezohľadnosť mohla prameniť jedine zo strachu pred ostatnými národmi, zo straty národnej identity a krízy, b kotrej sa svet pomaly ocital, krízy, za ktorú si ľudia mohli sami. Proces odľudštenia, podľa mňa dosiahol rozhodne svoj najhrozivejší vrchol počas II. svetovej vojny, teda v rokoch 1939 až 1945, keď bolo vyvraždených niekoľko miliónov ľudí len preto, aby si niekto dokázal svoju nadradenosť a silu. Asi najznámejším príkladom ľudskej bezohľadnosti je holokaust, ktorého terčom sa stali nielen židia, ale aj slovania, rómovia, politicky nepohodlní ľudia, ale i ľudia s telesným či duševným postihnutím. Ale prečo sa stali práve oni cieľovou skupinou ľudskej bezohľadnosti, egoizmu a krutosti? Preto, lebo nejaký „silný jedinec“, ktorý sa vyhlásil za vodcu národa vedel, čo je najlepšie pre jeho národ a podľa toho aj konal? Zaujímavé je i to, že ľudia 20. storočia, ktorých považujem už na rozdiel od ľudí žijúcich v stredoveku za inteligentných, vzdelaných a kultúrnych, dokázali podľahnúť a slepo počúvať tohto silného jedinca, ktorý im sľuboval zničenie národov pre ich lepší život. Ak je to tak, tak potom to svedčí len o ľudskej slabosti ľahko podľahnúť ideológii o lepšej budúcnosti. Dodnes nie je presne jasné koľko ľudí zahynulo počas holokaustu v koncentračných táboroch, ale ich počet sa rozhodne približuje počtu obetí na frontoch tohto najkrvavejšieho a úplne zbitočného konfliktu v našich dejinách. Na začiatku písania tejto úvahy som si myslel, že táto obrovská miera odľudštenia sa skončila oslobodením posledného koncentračného tábora Mauthausen-Gusenu 5. mája 1945. No teraz si uvedomujem, že toto odľudštenie i naďalej pokračovalo, napríklad v Sovietskom zväze, kde Stalinove čistky dosiahli priam obludný charakter. Len pred nedávnom mi môj známy, od ktorého by som to vôbec nečakal povedal : „dejiny je potrebné poznať, pretože sa zvyknú opakovať.“ Ja však dúfam, že sa táto strašná história už nikdy nezopakuje, ale to nezáleží len odomňa ....