Pravek - pojmy
29.10.2011 20:571.
Filigrán
- zlatnícka technika, ktorá zdobila šperky zlatým a strieborným vláknom rôzneho profilu. Technika využívaná už okolo roku 2000 p.n.l. v Tróji, u nás v období Veľkej Moravy
Natufien
- mezolitická skupina v Z Sýrii a Palestíne. Mala výrazný podiel na vzniku ranopoľnohospodárskych neolitických kultúr. Trvalejšie osídlenie v otvorených sídliskách i v jaskyniach. Príbytky boli kruhové, s kamenným pôdorysom, dochádza ku koncentrácii obyvateľstva. Okrem zberu sa pravdepodobne pokúšali aj o zámerné dopestovávanie, lov – tur, gazela, koza, domáce zvieratá nepoznali. Kamenná industria má mikrolitický charakter, kostená industria, sošky z kameňa a slonoviny
Sivá keramika
- skupina pamiatok rímskej doby, nositeľom je lipická kultúra, rozšírená v Malopoľsku, Ukrajine, zásahy aj na Moravu, JZ a V Slov, SV Maď a S Rum. Vyrábaná na hrnčiarskom kruhu, dobré vypálenie a sivá farba. Rozdiely vo výzdobe a v tvare sú dané oblasťou výskytu. Na V Slov významné náleziská Blažice, Bohdanovce. Misovité a hrncovité tvary, krčahy, poháre, zásobnice. Zdobí ich vkolkovaná a zriedkavo rytá výzdoba.
Skupina Kosihy – Čaka
- koniec neskorej doby kamennej, lokálna skupina vučedolského okruhu na JZ Slov a Maď. vystriedala bádenskú kultúru. Stavali zemľanky bez ohniska či pece, zásobnicové jamy, jamy na ťažbu hliny. Žiarový pohrebný rítus. Keramika – dvojuché amfory, džbániky, šálky, miska na štvorhranej nôžke. Vzory – biela inkrustácia. Chov dobytka, málo kovu.
Púchovská kultúra
- od doby laténskej až po dobu rímsku, rozšírená na severnom a strednom Slovensku, Morave a J Poľsku. Typická je zmiešaná horská kultúra s viacerými etnickými komponentmi okrem pôvodného obyvateľstva – Keltov, Dákov a okolitých kultúr. Delí sa na :
a) predpúchovský horizont
b) laténska fáza
c) rímska fáza. Budovali veľké centrálne hradiská, výroba keramiky, spracovanie kovov, razba vlastných mincí. Kultové predstavy dokumentujú obetiská – Liptovská Mara s dokladmi spaľovania darov a aj ľudské obeti
Vedrovice
- rozsiahle sídlisko kultúry s lineárnou keramikou, názov podľa náleziska pri Znojme. Odokryté pôdorysy kolových budov, pece, obilné jamy, dielne. Keramika a kostená industria, antropomorfná a zoomorfná plastika. Kostrový pohrebný rítus.
2.
Almerijská kultúra
- megalitická kultúra neskorej doby kamennej – eneolitu, rozšírená v oblasti Almerija v Špan. Našli sa tu viacero nekropol, hrobky sú kruhové, málokedy pravouhlé. Obsahovali menší or väčší počet pochovaných. Našli sa tu ploché schematické idoly, keramika – poháre, hlboké šálky a nádoby s guľovitým telom a oválnym hrdlom
Engoba
- prírodná, alebo oxidmi kovov sfarbená hlinka, ktorú využívali hrnčiari na zdobenie povrchu keramiky. Nanášali ju buď v celistvých vrstvách, alebo ňou vytvárali ornament. Veľké uplatnenie našla v laténskej červeno maľovanej keramike
Lipická kultúra
- 1. až 3. stor., kultúra rozšírená na rieke Dnester v Moldavsku. Sídliská mierne zahĺbené, zemľanky. Pohrebný rítus žiarový. Popolnicu prikrývali kameňom. Železné nožíky, spony, kovové zrkadlá. Poľnohospodárstvo a chov dobytka. Rozvoj obchodu a remesiel.
Nurag
- názov megalitických stavieb zo Sardínie z doby bronzovej. Veža vysoká aj 20 m, hrúbka múra 2-5 m. Mohlo sa v nich schovať aj vyše 100 bojovníkov. Dodnes je známych takmer 7000 nuragov. Stavali sa v 3 obdobiach :
a) archaické – 1500-1000 p.n.l.
b) vrcholové – 1000-500 p.n.l.
c) úpadkov – 500 – 238 p.n.l. Úpadok nuragov je spojený v súvislosti s obsadením Sardínie rímskou ríšou
Petroarcheológia
- veda, ktorá vznikla spojením archeológie a petrografie. Skúma kamenné artefakty, ich látkové zloženie, stavebné znaky. Umožňuje ich podrobnejšie skúmanie
Zambujal
- pevnosť medenej doby pri Lisabone v Portug. Rozoznaných 7 etáp výstavby vnútorného opevnenia, chráneného bastiónmi a kruhovými vežami. Dôvodom výstavby mohla byť iberská meď
3.
Aszód
- sídlisko a pohrebisko neskoroneolitickej lengyelskej kultúry v Maď., našli sa tu stopy aj po staršej etape tejto skupiny. Hroby utvárali menšie skupiny, keramika je rytá a maľovaná červenou, čiernou, žltou a bielou farbou. Množstvo kostenej a parohovej industrie. Zlomky antropomorfnej a zoomorfnej plastiky
Bošácka kultúra
- mladoeneolitická kultúra vyrastajúca z bádenskej kultúry. Rozšírená na východnej Morave, Z Slovensku a Poľsku. Sídliská hlavne na vyvýšenom teréne, niekedy boli aj opevnené. Keramika – džbániky, misy, črpáky, amforovité nádoby. Zdobené brázdeným vpichom, slamovaním a odtlačkami šnúry
Koštianská skupina
- staršia doba bronzová – 20.-18. stor. p.n.l., názov podľa eponymného pohrebiska. Rozšírenie na Košickej kotline, Východoslovenskej nížine a Spiši. Je známa len z pohrebísk so skrčeným kostrovým pohrebným rítom. 2 fázy :
a) staršia – keramika zdobená odtlačkami šnúry
b) prvky otomanskej kultúry. Okrem kovových dýk sa našli aj parohové sekeromlaty
Malická kultúra
- neolit, 4. tis. p.n.l. pomenovaná podľa eponymnej lokality Malice v Malopoľsku v Poľsku. Rozšírenie v povodí Visly – od Krakova po Sandomierz, prieniky do Východoslovenskej nížiny – Veľké Raškovce. Keramika je zdobená vypichovaným a maľovaným ornamentom. Hrubšia keramika je zdobená aj plasticky
Pektorál
- kovová ochrana hrude, oválneho tvaru. Mal skôr ozdobnú a symbolickú funkciu. Prvé pektorály sa našli v neskoroeneolitických hroboch pri Varne v Bulh. Poznáme ich aj z egyptskej, skýckej a tráckej kultúry
Tardenoisien
- najmladšia západoeurópska mezolitická kultúra – 6.-5. tis. p.n.l. Najvýraznejšia mikrolitická industria s geometrickými tvarmi kamenných nástrojov, ale používa sa ako názov pre súbor viacerých industrií. Nástroje opracované najme perličkovou retušou. Rôznorodé rydlá, čepieľky,
4.
Animizmus
- súborný názov pre primitívne štádium v duchovnom vývoji ľudstva, založené na viere v posmrtný život duše. Je jednou z prvých teórii o vzniku a vývine náboženstva v pravekej spoločnosti. Do etnológie ju zaviedol Tylor. Dušu majú aj rastliny a zvieratá
Hengelo
- výrazne teplejší interštadiál v období 38-34tis. p.n.l. Rozpoznaný peľovou metódou v oblasti Hengele v Hol. Vo vnútri oblúka Karpát vznikli stepi s neveľkými skupinami lesov. V Z Európe sa rozšírili zmiešané lesy s prevahou smreka a s menším množstvom listnáčov
Jericho
- mesto v Jordánsku, sídlisková mohyla Tell es Sultan v údolí Jordánu. V rokoch 1952-58 K. Kenyonová odkryla vrstvy natufienskej kultúry (9800 p.n.l.). Hlavný rozmach nastal v ranoneolitickom období – významná obchodná osada bola obohnaná hradbami a priekopou. Príbytky mali kruhovitý pôdorys, doklady kultu mŕtvych. V období 8700-7700 p.n.l., domy mali pravouhlý charakter, poľnohospodársky charakter osady. Jericho bolo znovu osídlené v období 5100 p.n.l.
Micoquien
- stredný paleolit, názov podľa skalného previsu La Micoque vo Fr. Zhruba súbežný s Mousteriénom. Nositeľom kultúry bol človek neandertálsky. Obýval hlavne krasové oblasti Francúzska, JZ Nemecko, J Poľsko, Blízky Východ, S Afriky. Sú preň typické drásadlá, drobné obojstranné pästné kliny a nože
Tell
- sídlisková mohyla, vyvýšenina vytvorená dlhodobým osídlením. Najčastejšie na Blízkom Východe a JV Európe. Vznikali postupným navŕšením zrúcanín zo starších stavieb, ktoré sa neodstraňovali, ale planírovali. Na ich mieste vznikali ďalšie stavby. Výška tellu závisí od počtu prestavieb, dĺžky, intenzity osídlenia a použitého stavebného materiálu. najvyššie telly sú v Sýrii a Turecku, dosahujú výšku až 40 m.
Terra Sigillata
- rímska a rímskoprovincionálna keramika oranžovočerveného a hnedočerveného zafarbenia. Niekedy nazývaná aj samská keramika. Výzdoba aplikovaná pomocou formy. V 1. pol. 2. tis. p.n.l. používali aj vruborez. Vymedzené okruhy :
a) italské centrum
b) juhogalské ústredie
c) východogalské dielne. Dielne aj v ostatných provinciách – Panónia, sev. Afrika, Británia
5.
Aucheléen
- kultúra starého paleolitu pomenovaná podľa St. Auchel vo Fr. Vyskytoval sa pred 1,7 – 100tis. rokmi. Základným nástrojom je obojstranne opracovaný pästný klin. Náleziská Terra Amata a Lazaret – najstaršie sídliskové objekty
Ertebolská kultúra
- 5.-2. tis. p.n.l., rozšírená na pobreží severnej Európy. Kultúra je pomenovaná podľa nahromadeniny morských mušlí – Ertebolle pri Limfjorde na Judskom polostrove v Dánsku. Medzi nahromadenými mušľami na eponymnom nálezisku sa našlo vyše 90tis. predmetov a zvieracích kostí. Nálezy – pazúrikovité nástroje rybolovu – udice, siete, jednoduchá keramika s hrotitým dnom. Kultúra je súdobá s neskoroeneolitickou kultúrou s lievikovitými pohármi
Novoselská kultúra
- kultúra neskorej doby bronzovej v SZ Bul. Zodpovedá kultúre Girla Mare v Rum. Súčasť kultúrneho okruhu popolnic. polí. Keramika zdobená bielou inkrustáciou alebo kanelúrou. Sošky – zobrazený odev – všetky podrobnosti ale tvár a postava len naznačené.
Otomanská kultúra
- doba bronzová, nazvaná podľa lokal. v Sedmohradsku. Rozšírená v Maď., Rumunsku, Zakarpatsko, V Slovensko – Barca, Nižná Myšľa. Budovali sa malé neopevnené a veľké opevnené sídliská, opevnené valmi a priekopami, výnimočne aj kamenným múrom. Obydlia sú jedno aj dvojpriestorové, zahĺbené a aj na úrovni terénu. Pohrebný rítus je najprv žiarový, neskôr kostrový a ku koncu birituálny. Keramika je bohato zdobená špirálami, žliabkovaním, ľudské a zvieracie plastiky, kostená výroba, spracovanie bronzu a zlata. 3 fázy :
a) 16. storočie nadväzuje na staršie tradície
b) klasická fáza – kontakty s egejskou oblasťou
c) 15. storočie – schematizácia výroby
Starčevská kultúra
- kultúra stredného neolitu. Datovanie: 1.pol.6.tis. p.n.l. Rozšírenie: Juhoslávia, Chorvátsko, JV Maďarsko, Rumunsko. Sídliská boli budované na riečnych terasách, tvorili ich štvorcové obydlia. Keramika vyrábaná v ruke, zdobená ryhami, vpichmi a plastickými lištami. Jemná keramika často maľovaná. Objavujú sa aj hlinená závesky, hladené kamenné sekery, spondylový šperk, štiepaná industria. Poľnohospodárstvo a chov dobytka dopĺňal rybolov. Kult plodnosti a úrodnosti dokladajú antropomorfné a zoomorfné hlinené plastiky. Pohrebný rítus kostrový, mŕtvi ukladaní v skrčenej polohe na sídliskách.
Varna
- nálezisko v Bul. Najstaršie nálezy z pol. 4. tis. p.n.l. Nepretržité osídlenie od neolitu. Blízko sídlisk sa nachádzali aj pohrebiská. Významná nekropola – nazývanaá zlatou. Objavené aj kenotafi – v niektorých len nahromadených v iných usporiadané dary. Objavené aj vymodelované masky. Nájdených vyše 2000 zlatých predmetov. Bohatstvo do tejto oblasti pravdepodobne plynulo z Trácie – metalurgia medi. Vznikajú majetkové rozdiely – sociálna diferenciácia. Známe sú aj nálezy z doby bronzovej a halštatu. V 6. stor. vznikla tu gr. kolónia Odéssos, odkrytá helenistická svätiňa, od 1. stor. n.l. významná rímska provincia.
6.
Ďjakovská kultúra
- kultúra z obdobia 7. stor. p.n.l. až do 4. stor. n.l. rozšírená na povodí Volgy, Oky, Moskvy a ich prítokoch, rozsah siahal až k Fínskemu zálivu. Názov dostala podľa hradiska pred Moskvou. Osídľovali na prírodne chránených hradiskách chránených priekopou a valom. Stavali kruhové zemľanky s ohniskom v strede. Pohrebiská nie sú známe. Keramika je hrubá s odtlačkami tkanín, kostená industria, málo kovových výrobkov. Spracovanie bronzu dokladujú formy na odlievanie, predpokladá sa aj nedokonalá metalurgia železa.
Gigantija
- kolosálna stavba megalitickej kultúry na ostrove Gozo (Malta). Vznikla v 4.tis. p.n.l., časom bola rozšírená na dvojitú svätyňu. Starší chrám má trojlístkový pôdorys, vo vnútri chrámu boli objavené vápencové bloky, platne a stĺpy, ktorých výklenky slúžili ako oltáre
Levaloisien
- staropaleolitická kultúra pomenovaná podľa sídliska Levallois pri Paríži. Obdobie Mindel – Riss. Nasleduje po clactoniene a uzatvára epochu staropaleolitických úštepových industrií. Hlavným znakom je predpríprava kamenného jadra a jeho ďalšia úpravo do hrotov v tvare obráteného písmena Y
Maglemoská kultúra
- epipaleolit – 8-7tis. p.n.l. Názov dostala podľa veľkého rašeliniska na Sheatlande, Dánsko. Rozšírená bola v SZ Európe. Pazúrikovitá industria – čepele, vrtáky, mikrolity, nástroje z kostí a parohov. Hojne sa využívalo aj drevo –luk, šípy, pádla. Pravá keramika sa neobjavuje, poznáme zvyšky nádob sušených na Slnku. Sídliská sú málo známe, ale pravdepodobne sa neobmedzovali len na pobrežie
Pavlovien
- 29-24tis. p.n.l. mladopaleolitická kultúra na gravetienskom základe, rozšírený v strednej Európe. Charakteristické je zakladanie trvalejších sídlisk v sprašových oblastiach, stanové príbytky s kozubovým ohniskom a skládkami mamutích kostí. Bohatá kamenná industria, prevažujú útle čepele so sklonom k drobnotvárosti a pravidelnosti, početné sú nástroje z parohov a kostí. Umelecké prejavy – plastiky z mamutoviny a drobné sošky z pálenej hliny
Řivnácka kultúra
- mladoeneolitická kultúra, rozšírená v stredných Čechách. Vyvinula sa z bádenskej kultúry. Delí sa na 3 stupne :
a) protořivnácka fáza
b) klasická
c) mladšia. Charakteristické sú neveľké opevnené výšine sídla s jednopriestorovými stavbami. Pohrebný rítus je birituálny, keramika je kvalitná, meď je pomerne vzácna, poľnoh., chov dobytka a rybolov
7.
Amudien
- stredopaleolitická kamenná industria, ktorá tvorí prechod medzi stredným a mladým paleolitom, v období sapientácie, kedy sa vyvíjal homo sapiens fosilis. Názov dostala podľa náleziska v údolí rieky Amud v Izraeli
Bukovohorská kultúra
- kultúra stredného neolitu 5500-4800p.n.l., nazvaná podľa lokality v Bukov. horách v Maď. Rozšírenie – Juhoslovens. kras, Košická kotlina, Šariš, Východoslovenská nížina, Spiš, Zakarpatsko. Prieniky aj na JZ Slovensko, Moravu a Poľsko. V oblasti Gemera obývali jaskyne – Domica. Pohrebiská sa nachádzajú v rámci sídlisk Šarišské Michaľany. Keramika – misy, hrnce, amfory, zdobené inkrustáciou rytého ornamentu – žltou, bielou a červenou farbou. Výnimočná kvalita tenkostennej keramiky. Rozvinutá výroba z kostí a parohov
Falc
- dočasné sídlo panovníka s migrujúcou družinou. Začiatky sa zvyčajne spájajú s vládou Karola Veľ. Ovplyvnené antikou. Najprv obytná neskôr aj pevnostná zložka. Opevnené boli kameňom i drevom. Pôvodné karolínske falci sú z Nem., Fr, Bavorska a Tal. Napr. Achen.
Hall Tarxien
- najväčší chrámový komplex z doby medenej a bronzovej na ostrove Malta pri hl. meste La Valletta. Tvorili ho tri chrámy, ktorých spájal spoločný obvodový múr. Stavba je vybudovaná z veľkých opracovaných zdobených blokov. Hal Tarxien dal pomenovanie najmladšej etape megalitickej chrámovej kultúry, ktorá nasledovala po gigantijskej etape
Kostolacká skupina
- mladý eneolit, vychádza z bádenskej kultúry, názov podľa obce Kostolac v Srbsku. Rozšírená v strednej Bosne, Srbsku, Maď. a J Slovensku. Sídliská sú v blízkosti vodných tokov aj na telloch. Tanierovité misy, misy s prehnutým hrdlom, črpáky, amforovité nádoby. Výzdoba drobným kolkom brázdený vpich, odtlačky šnúry, slamovanie
Tiszpolgárska kultúra
- kultúra ranej doby medenej, rozšírená na vých. Slovensku, vých. Maďarsku, zasahujúca na Ukrajinu, do Juhoslávie a Rumunska. Rozlíšené sú 4 lokálne skupiny a 2 vývojové fázy. Vznikla na podklade neskoroneolitickej potiskej kultúry. Ťažiskovým sa stalo dobytkárstvo, zvýšila sa preto pohyblivosť obyvateľstva, pohrebiská sa oddelili od sídlisk. Keramika: misa na vysokej dutej nôžke, šálka a misa s hrotivými výčnelkami. Dôležitý bol obchod s meďou, časté sú aj rané typy medených sekeromlatov, šperky. Zbrane vyrábané aj z parohov a kameňa. Prvýkrát sa výraznejšie uplatňujú ozdobné predmety zo zlata. Náleziská – Veľké Raškovce, Tibava - hroby
8.
Agtelek-Baradla
- jaskyňa v Maďarsku, kde sa našli sídliskové nálezy lineárnej alfoldskej keramky a bukovohorskej kultúry, pred jaskyňou bol nájdený pôdorys chaty a kostrové hroby, v jaskyni zas kolové jamy, ohniská a malé obetné miesto
- technika výzdoby časti alebo celého povrchu predmetu sklovitými pastami a oxidmi kovov, ktoré sa žiarom pripájali k podkladu (železo, meď, drahé kovy). Najstaršie emaily sa našli v kaukazskej kobanskej kultúre
Nitrianská skupina
- kultúrna skupina staršej doby bronz. rozšírená v okolí Nitry, Považia a Moravy. Známe sú len kostrové hroby – muži na pravom a ženy na ľavom boku. Ženské hroby bohatšie – fajansové koráliky, ozdoby z parohov a kostí, keramika je málopočetná. Delíme ju na :
a) staršia – šperky v tvare vŕbového listu
b) mladšia – drôtené šperky, ihlice. Branč, Abrahám, Holešov
Rosenská kultúra
mladoneolitická kultúra v strednej a západnej Európe. Delíme ju na 2 základné skupiny :
a) stredonemecká
b) JZ nemecká. Nadväzuje na kultúru s vypichovanou keramikou a preberala aj vplyvy lengyelskej kultúry. Príslušníci vyrábali brúsením. Sťahovavé poľn., chov dobytka. Stavali dlhé chaty. Pohrebný rítus birituálny. Typická keramika-guľovité hrnce, misy, poháre
Somotorský typ
- súbor pamiatok z prelomu neskorej bronzovej a halštatskej doby (8. stor. p.n.l.), nazvaných podľa náleziska v Somotore. Dožíva tu gávska kultúra. Keramika – amfory, žiarový pohrebný rítus. Náleziská z V Slovenska a Ukrajiny
Totemizmus
- súbor predstáv, založených na viere, že každý rod má svoj totem, prapredka, ktorý bol určitým druhom zvieraťa, zriedkavo rastliny. Medzi totemom a príslušníkmi rodu sa predpokladalo pokrvné príbuzenstvo. Vzniká v období mladého paleolitu
9.
Animalizmus
- súborný názov pre primitívne štádium v duchovnom vývoji ľudstva, založené na viere v posmrtný život duše. Je jednou z prvých teórii o vzniku a vývine náboženstva v pravekej spoločnosti. Do etnológie ju zaviedol Tylor. Dušu majú v animistických predstavách aj rastliny a zvieratá
Ejnan
- sídlisko natufienskej kultúry (10.-8.tis. p.n.l.) v údolí rieky Jordán (Izrael). Na rozlohe 1000m2 sa našli pôdorysy kruhovitých stavieb s priemerom 7m a ohniskom v strede. Zistené počiatočné formy poľnohospodárstva, významný podiel lovu a rybolovu. Nálezy kamenných nádobiek, drvidlá na obilie a kamenné plastiky, mŕtvych pochovávali na sídliskách v príbitkoch
Industriálna archeológia
- archeológia, ktorá sa zaoberá výskumom novovekých pamiatok, napr. okrajových štvrtí miest, ktoré neboli zaujímavé pre spisbu, ale informácie o nich sú v kontexte hodnotné
Milavečská kultúra
- kultúra mladšej doby bronzovej rozšírená v J a JZ Čechách. Súčasť kultúry hornodunajských popolnicových polí. Žiarový pohrebný rítus. Nálezisko - Milanovce
Minojská kultúra
- civilizácia bronzovej doby na Kréte, pomenovaní Evansom. pozri starovek....
Mousterién
- stredný paleolit 55-35tis. p.n.l. názov podľa jaskynného previsu La Moustier vo Fr. Bol rozšírený v oblasti od Atlantiku a Stredomoria až po severné oblasti Čierneho mora. Charakteristická je výroba úštepov z diskovitých jadier, boli opracované do tvaru mousterienskych trojuholníkových hrotov. Nositeľom je človek neandertálsky. Objavujú sa prvé hroby. V staršom období prevládajú otvorené táboriská, v mladšom, studenom obodbí obývali hlavne jaskyne
10.
Hieros gamos
- je posvätný sobáš, náboženský rituál kľúčového významu v európskych a orientálnych kultúrach bronzovej doby, najčastejšie sa odohrávalo na jar
Bilzingsleben
- staropaleolitické travertínové sídlisko v Durínskej kotline v údolí rieky Vipper v Nem. Uránovo-thóriovou metódou je datované do obdobia približne 412-320tis. rokmi. Kamenná industria je drobnotvára, našli sa úštepy clactonienskeho typu, kostená a parohová industria, driapadlá, sekáče, parohové otlkáče. Nález tylovej kosti homo erecta
Elektrón
- zliatina zlata a striebra, ktorá sa objavuje už v eneolite. Najstaršie elektrónové predmety sa našli v skýtskych karhanoch a najstaršie mince pochádzajú z Lýdie. Vzácna zliatina
Impresso
- 6-5. tis. p.n.l. ranná neolitická kultúra, rozšírená v Z Stredomorí, J Taliansku a Sicílii. Keramika má guľovité tvary, zdobené vpichmi a odtlačkami lastúr Srdcoviek. Je pravdepodobné, že sa mohla šíriť aj námornými cestami – monoxyl už bol známy od mezolitu
Lužická kultúra
- mladšia doba bronzová – 13.-12.stor. p.n.l., názov podľa náleziska v Dolnej Lužici, rozšírenie v Sliezsku, Lužiciach, Sasko, Morava, S a stredné Slovensko. Spracovanie bronzu. Patrilineárna rodová spoločnosť, sociálne diferencovaná. Kultúra popolnicových polí
Periglaciál
a) obdobie intenzívneho pôsobenia mrazového zvetrávania v predpolí pevninského ľadovca
b) pôdne formy vzniknuté chladnou klímou ovplyvnenou ľadovcom. Pôda je trvalo a sezónne zamrznutá, rozmŕza v období oteplenia, čo pomohlo umožniť sedimentáciu jemných prachových častíc – spraše. Sprašové horizonty často obsahujú stopy pleistocénej fauny, flóry a stopy ľudských sídel
11.
Atapuerca
- komplex krasových útvarov v Ibeas de Juarros v Šan. V jaskyni Cueva Mayor odkryt pozost rod Homo z obd. stredného pleistocénu – 350tis. p.n.l. V krasovej výplni Trinchera Dolina odkryté pozostatky špecifickej formy homo erecta – homo antcessor – 750tis. p.n.l.
Federmeserská kultúra
- 9500-7000 p.n.l., lokálny prejav epipaleolitu v sv. Nemecku a Poľsku. Vychádza z magdalenienu. Charakteristické sú oblúkovito retušované hroty. Nositelia tejto kultúry obývali nížinný les a okraj tundry. Budovali otvorené sídliská s jednoduchými okrúhlymi a pravouhlými chatami
Henge
- pojem vznikol v Angl., umelo odvodený od slova Stonehenge. Typ megalitického objektu, vznikol zahĺbením kamenných blokov do zeme, ktoré vytvárajú kruh. Z vonkajšej strany je obklopený priekopu a valom. Neslúžili na bývanie. Henge malo blízko k rondelu, kt. je typický pre neolit strednej Európy. Henge je typické pre eneolit
Lineárna keramika
- starý eneolit – 6.-5. tis. p.n.l., pomenovanie podľa charakteristickej rytej or maľovanej lineárnej línii. Rozšírenie strednej Európy. Jej vývoj vo V a Z časti Karpatskej kotliny bol rôzny. Nositelia tejto kultúry zaujali priestor Kriššskej kultúry a prenikali ďalej na územie Slovenska. Poľnohospodárstvo, chov dobytka, spracovanie obsidiánu. Stavali malé obydlia, ojedinelé kostrové hroby sú ojedinelé – nachádzajú sa na sídliskách – Zalužice. Keramika – hrncovité nádoby, misy na dutej nôžke, misy, pekáče, amfory, zásobnice. Kultúra sa člení na viaceré vývojové stupne
Mohylová kultúra
- stredná doba bronzová – 16.-13. stor. p.n.l. Spoločným znakom je pochovávanie pod mohylou s kamennou konštrukciou, obkolesená je kamenným vencom. Taktiež spoločný je dobytkársky spôsob života – zhoršujúce sa prírodné podmienky a spracovanie bronzu. Rozšírená bola od Alsaska až po Karpatský oblúk
Želiezovská kultúra
- skupina patriaca do mladšieho úseku stredného neolitu. Vznikla na báze kultúry s lineárnou keramikou. Rozšírená na JZ Slov, Zadunajsku, Rakúsku, J Morave a J Poľsku, Spiš. Keramika bohato zdobená lineárnymi motívmi červenou a žltou farbou. Rozonávame 4 stupne vývoja :
1. prevládajú prvky lineárnej keramiky
2. -3. ž.s. sa vyhraňuje ako svojrázny historicko-spoločenský útvar, rozvoj vrcholí
4. objavujú sa staršie tradície, vrcholí vznikom Lengelyskej kultúry na Dunaji
- typické sú zvieracie hlavičky zdobiace nádobu, ale aj ľudské tváre. Sídliská v nížinách v blízkosti vodných tokov. Domy s kolovou konštrukciou, hroby sú ojedinelé. Náleziská – Dvory nad Žitavou, Štúrovo, Iža, Patince, Horné Lefantovce
12.
Aurignacien
- kultúra mladého paleolitu datovaná do obdobia približne 38-28tis.p.n.l. Názov dostala podľa jaskyne a mesta Aurignac vo Fr. V roku 1912 ju vyčlenil Breuil. Charakteristickými nástrojmi sú škrabadlá, rydlá, objavuje sa kostená industria, doklady umeleckých prejavov. Celoeurópska kultúra
Dudetská kultúra
- 2. polovica 5. tis. p.n.l., rozšírená na Podunajskej nížine. Pomenovaná podľa okrajovej štvrte v Bukurešti – Rum. Na jej vzniku mal podiel miestny mezolitický základ. Príbytky v staršej fáze zahĺbené do zeme, v mladšej to boli jednopriestorové, pravouhlé domy na úrovni terénu. Kamenná industria mala v staršom období mikrolytický charakter. Keramika je zdobená špirálami, kľukatkami alebo ryhami. Známy je len jeden hrob
Horákovská kultúra
- doba halštatská na území J Moravy, trvá až do doby laténskej. Pohrebiská a sídliská – nížinné aj výšinné. Typy domov: zahĺbené chaty 4 – hranného alebo oválneho pôdorysu ( 4x5 m). Poľnohospodárstvo a chov dobytka, remeselné predmety zo železa, kostí a parohov, tkáčstvo. Mohyly – soc. diferanciácia.
Lažnianská kultúra
- starý eneolit, 3.tis. p.n.l., názov podľa pohrebiska v Zálužiciach – Lažňanoch. Záverečné obdobie polgárskeho kultúrneho okruhu. Rozšírenie na Východoslovenskej nížine, Košickej kotline, povodie Torysy, Zakarpatsko, rozoznávame dve fázy :
a) staršia – vzťah k bodrogkereztúrskej skupine – misy na dutej nôžke, mliečniky s vysokým hrdlom
b) mladšia – pribúdajú 4-hranné poháre, hrnce s uchom. Vzácne sa objavujú zlomky jantárových perál. Pohrebný rítus je birituálny
Olduvai
- 40km dlhá, 150 m hlboká rozvetvená roklina v Tanzánii v Afriky. Našli sa tu stopy po 4 komplexoch a 2 technokomplexov :
a) okruhliaková industria
b) industria pästných klinov, ktoré sa vyvinuli z okruhliakovej industrie
Roklina má význam aj z antropologického hľadiska – nálezy australopitheka, homo habila a homo erecta
Vruborez
- ornamentálna výzdoba predmetov z kovu, keramiky dreva či kameňa, ktorá sa zarezáva rôzne hlbokým – rezaným, rytým, vytláčaným – ostrým klinovým žliabkom, aby sa docielil premenlivý protiklad svetla a tieňa. Samotná technika pokrývala časti alebo celý predmet. Najstaršie používanie vruborezu sa objavuje u mohylovej kultúry v dobe halštatskej, veľmi rozšírená u Germánov
13.
Ai-Bunar
- praveké bane na meď pri Starej Zagore v Bulh., odkrytých 11 galérii zahĺbených 20 m, dlhých až 110 m, boli využívané v období eneolitu a doby bronzovej
Butmirská skupina
- kult. prejav mladého neolitu v Juhoslávii. Rozšírenie: Bosna v susedstve vinčianskej k. Názov podľa lokality v Sarajeve. Sídliská: Butmir, Nebo. Nadzemné obydlia s vypálenou dlážkou a kultúrnymi jamami. Keramika: hríbovité tvary so zúženým ústím, polguľovité misy, lievikovité roztvorené poháre, šálky, misy na nôžkach, nádoby na 4 nôžkach, miniatúrne hruškovité a fľaškovité nádoby aj so zaobleným dnom. Geometrické motívy ( ryté, zahĺbené, plastické), špirály, červená inkrustácia. Ľudská plastika ( účes, odev,ozdoby ) - možno vyjadrenie rasových znakov, plastiky zvierat. V kamennej industrii prevládajú ploché sekery. Poľnohospodársky ráz osídlenia, chov dobytka, lov, kult. plodiny
Fosnianská kultúra
- mezolitická kultúra rozšírená pozdĺž západného pobrežia Škandinávie – Nórsko a Švédsko. Jeden z najstarších dokladov človeka v Škandinávii. Fosnianska kultúra prežíva do neolitu
Potiská kultúra
- kultúra mladého neolitu, rozšírená v povodí Tisy, zasahujúca aj V Slovenska. Jej pôvod nie je úplne jasný. Poľnohospodárstvo doplnené rybol. Sídliská na telloch, vytvorené pomerne dlhým a stabilným osídlením. Mŕtvi pochov priamo na sídliskách, v hroboch sa začínajú objav prvé medené predmety, keramika je na vysokej úrovni. Hlinené plastiky svedčia o nových kultových predstavách
Przeworská kultúra
- od 1. stor. p.n.l. do 5. stor. n.l., kultúra predrímskej a rímskej doby. Rozšírená v J a strednom Poľsku, V Slovensku a Ukrajine. Pohrebný rítus je neustálený, do mužských hrobov sa vkladali zbrane. Osady zvyčajne neopevnené, rozvinuté poľnohospodárstvo, chov dobytka, doplnkový lov. Hrnčiarstvo je špecializovaným remeslom. Rýchly rozvoj železiarstva, aj keď úroveň zaostávala za laténskym. Rozvinuté obchodné kontakty s laténskou a neskôr i rímskou oblasťou
Sauveterien
- mezolitická kultúra, Fr. s charakteristickou mikrolitickou, geometrickou industriou z obdobia boreálu ( 7700-6000 p.n.l.). Rozšírenie: Francúzsko, čiastočne Švajčiarsko. Charakterizujú ho malé, úzke hroty trojuholníkového tvaru, čepieľky so šikmo retušovaným koncom, čepele s vrubmi, polmesiačikovité škrabadlá a hrubé rydlá
14.
Akeramický neolit
- reakcia na názor, že keramika je nedeliteľnou súčasťou neolitického technokomplexu, ale najstaršia keramika vznikala mimo poľnohospodárskeho prostredia (v mezolite na japonskom pobreží), akeramický neolit možno stotožniť s tzv. protoneolitom, s fázou vznikajúceho výrobného spôsobu, keď sa prejav hmotných kultúr ešte nevzdialil mezolitickej tradícii. Lokality – Záví Čemí, Karim Šáhir, Alí Koš, rozšíril sa do Anatólie a snáď aj na Peloponéz, v strednej Európe známy nie je
Bylany
- rozsiahly neolitický areál pri Kutnej hore v Čechách. Bol osídlený ľudom s lineárnou a vypichovanou keramikou. Tvoria ho 4 okrskové celky, ktoré boli osídlené v období 5500-4000 p.n.l. Veľké obytné veľkorodinné stavby
Karpatská mohylová kultúra
- stredná doba bronzová, 16.-13.stor. p.n.l., rozšírená v oblasti JZ Slovenska, Zadunajsko. Birituálny pohrebný rítus, hroby sú jamové, žiarové a urnové. Pohrebná výbava je skromná
Kultúra Monteoru
- kultúra staršej a strednej doby bronzovej v hornatých oblastiach, nazvaná podľa náleziska v Rum. Prieniky do Podunajskej nížiny a Moldavska. Dve fázy vývoja. Okrem otvorených sídlisk aj hradiská. Mŕtvych pochovávali na rozsiahlych pohrebiskách. V staršej fáze hroby vyznačené kamennými kruhmi. Objavujú sa bronz. predmety a keramika s plastickou a rytou výzdobou
Maďarovská kultúra
- staršia a stredná doba bronzová – 17. – 15. stor. p.n.l., pomenovanie podľa eponymného náleziska Maďarovce, dnes obec Santovka pri Leviciach. Rozšírená na Považí, Pohroní Poipli. Opevnené výšinné sídliská boli centrami remesiel a obchodu, vojenskými a správnymi centrami. Väčšina sídel sa však nachádza v nížinách. Poľnohospodárstvo a chov dobytka. Pravouhlé domy s kolovou konštrukciou. Pohrebiská sú málo známe. Keramika – džbániky, šálky, amforovité nádoby, misy, výzdoba je chudobná, obmedzuje sa na drobné plastické výčnelky
Okruhliaková kultúra
- kamenné nástroje z veľmi jednoducho opracovaných kamenných okruhliakov, zvyčajne diskovitého tvaru. Považujeme ich za najstaršie prejavy ľudskej práce. Niekedy je ich problém odlíšiť od náhodných prírodných výtvorov. 2 kultúry v Afrike
a) Kafran
b) Olduvai. Neskôr sa rozšírila aj do Európy
15.
Altamira
- jaskyňa nachádzajúca sa 30 km od Santanderu v Špan., bola objavená už v roku 1868, preskúmal ju M. de Sautuola (1875). Má významné postavenie v paleolitickom umení, bolo tu nájdených vyše 150 nástenných obrazov pastózne maľovaných prírodnými farbami z obdobia 13,5tis. p.n.l.
Čačianská kultúra
- kultúra mladšej doby bronzovej – 13.-12. stor. p.n.l. Rozšírená na východ od Váhu a v Zadunajsku. Typické sú veľké osamotené mohyly, respektíve mohilníky s menšími mohylami. Lokality – Čaka, Kolta, Lužany, spoločnosť vykazuje znaky vojenskej demokracie
Interštadiál
obdobie s teplejším výkyvom podnebia v ľadovej dobe glaciál. Nástup teplomilnejšej rastlinnej pokrývky s príslušným živočíšstvom.V strednej Európe vznikla černozem, hnedozem
Jerzmanowicien
- lokálna mladopaleolitická kultúra z obdobia 360tis. rokov. Rozpoznaná v jaskyniach pri J. Je to SV odnož szeletienu. Typické sú podlhovasté listovité hroty na čepeliach a s čiastočnou obojstrannou retušou. Známa len z niekoľkých jaskýň – lovecké stanice. Lovecké nástroje, škrabadlá, rydlá, úštepy, kostená industria
Michelsberská kultúra
- eneolit. Rozšírenie: JZ Nemecko Alsasko, po Belgicko, na S k Porúriu, na V po Čechy. Objavených bolo asi 200 sídlisk – výšinné aj opevnené osady, pohrebné okolnosti nie sú veľmi známe, hroby mali v jamách a priekopách. Keramika: tulipánovité poháre a nádoby, hrnce, výzdoba zriedkavá – ojedinelé vpichy, ryté trojuholníky. Kamenná industria: pazúrikovité čepele, dlhé hroty, hladené sekerky, drevené výrobky
Zvoncové poháre
- významná eneolitická kult, nazvaná podľa tvaru keramiky. Keramika: podobná obrátenému zvonu s povrchovou výzdobou v horizontálnych pásoch. Rozšírenie- sever Afriky, cez Pyrenejský polostrov až do stred Európy. V Karpatskej kotline prenikla po Budapešť, na západné Slovensko a vých. Moravu. Ovplyvnila okolité kultúry – napr. nitriansku skupinu. Informácie o kultúre čerpáme z menších, prevažne kostrových pohrebísk. Bohatstvo výzdoby záviselo od spol. postavenia. Hroby:
a.) mužské – medené dýky, kamenné šípky, amulety z kostí a jantáru
b.) ženské – kostené gombíky, vlasové ozdoby z medeného a zlatého drôtu. sídliská zakladané v úrodných oblastiach, pestovanie obilia, chov dobytka dopĺňaný lovom a zberom.
16.
Altheimská skupina
- eneolit, Pomenovanie podľa eponymného náleziska s troma priekopami, palisádou a vstupnými bránami v Bavorsku. Rozšírenie: J Bavorsko, horné Falcko, Švábsko, keramika je jednoduchých a nezdobených tvarov. kamenná štiepaná industria s dokonalou jemnou retušou, hladené kamenné sekerky, kostené a parohové nástroje. medené výrobky sú vzácne. Chovatelia dobytka, roľníci.
Blučinský typ
- slovan. keramika z 2.pol. 9. stor, od Vyškovskej brány až po Brno, okraničená na S Českomoravskou vysočinou. Hrncovité nádoby hnedastých odtieňov, na hrnčiarskom kruhu s vyhnutým okrajom. Výzdoba – dve jednoduch. vlnovky, medzi nimi špirálovité ryhy. Odzrkadľuje znaky jedného zo slovanských kmeňov na Morave
Filitosa
nálezisko v údolí rieky Taravo na Korzike. Osídlené od neolitu až do 1. polovice 1.tis. p.n.l. V megalitických stavbách sa rozlišujú 3 etapy vývoja. V poslednej vznikli antropomorfné menhiry s vyobrazením zbraní a kruhové veže torre
Kalendemberská kultúra
obdobie halštátu – 800-400p.n.l. Názov dostala podľa hradiska Kalendemberg v Rakúsku. Rozšírená bola na území Rakúska, Moravy, JZ Slovenska a SZ Maďarska. Stavali veľké hradiská, ktoré boli sídliskami kniežat – Molpír pri Smoleniciach. Prevládal žiarový pohrebný rítus, pochovávanie pod mohylu. Rozvinutý diaľkový obchod, keramika s antropomorfnými a zoomorfnými motívmi
Severopanónska kultúra
jedna z vetiev inkrustovanej keramiky z konca staršej doby bronzovej. Rozšírenie: Zadunajsko, JZ Slovensko, popri Dunaji, Pohronie, Poiplie. Sídliská málo známe, pohrebný rítus žiarový, hroby jamové a urnové, výnimočná kostre dieťaťa uložená nádobe – Patince. Hrobová výbava: keramika – amfory s vajcovitým telom, krčahy, misy, závesné nádoby a pokrievky. Výzdoba: ryhy s bielou inkrustáciou, bodky. Kovová industria: chudobná, ihlice, drobné ozdoby, dýka. Rozlišujeme 2 fázy, mladšia vytvorila podklad pre karpatskú mohylovú kultúru.
Unětická kultúra
staršia doba bronzová, stredná Európa. Rozšírenie: od Harzu cez Čechy až na Považie. Má dve vývojové etapy a viacero lokálnych skupín. Sídliská: otvorené i opevnené s väčšími nadzemnými obydliami a polozemnicami. Pohrebný rítus: kostrový, hroby sú v menších skupinkách , odzrkadľujú príbuzenské vzťahy. hrobový výbava: šperky – jantárové perly, zlaté a bronzové, zbrane, nástroje, keramika, kultové predmety a potrava. Poľnohospodárstvo a chov dobytka doplnený lovom a rybolovom. Významné spracovanie bronzu, rozvinutá výroba keramiky, tkáčstvo, spracovanie kostí, ustupuje výroba hladenej a štiepanej industrie.
17.
Arago
jaskyňa na východnej strane Pyrenejí (Fr.). Našlo sa tu vyše 100tis. kamenných nástrojov a úštepov z obdobia stredného Auchelénu, našli sa tu kostrové nálezy viacerých druhov homo erecta
Hatvanská kultúra
kultúra rannej a staršej doby bronzovej – 1850-1600 p.n.l., rozšírená v oblasti SV Maď., J a JV Slovensko, nazvaná podľa lokality Hatvan pri Budapešti. Sídliská sú opevnené, chránené, ale široká priekopa chránila len časť sídliska. Pohrebný rítus je žiarový, pohrebiská sú od sídlisk oddelené tečúcou vodou. Keramika – dvojuché baňaté amfory, objavujú sa kadluby, hrnce, početná kostená a parohová industria
Krišská kultúra
6.-5.tis. p.n.l., ranný neolit, rozšírená v Maďarsku, Rumunsku a Zakarpatsku. Nositelia kultúry sa prisťahovali z juhu, z Balkánu a usadili sa v povodí rieky Kriš, ktorá sa nachádza v pohraničí Rumunska a Maďarska. Keramika je zdobená rytím
Maguratská kultúra
raná doba bronzová. Rozšírenie: SZ Bulharska. Ovplyvnená stredoheladskou kultúrou Macedónie. Znaky: mnohotvárnosť, rytá, bielo a červeno inkrustovaná keramika, zlaté šperky, náušnice, závesky. V jaskyni Magurat sa našli jaskynné maľby
Situla
bronzové vedro s pohyblivým držadlom alebo dvoma uchami. Prvé, nezdobené, sa v strednej Európe objavujú zhruba v 12. stor. p.n.l. neskôr, od 10. stor. p.n.l , objavujú situly s vytepávanou výzdobou – slnečný symbol. Od 6. stor. p.n.l. je situlové umenie založené na toreutike vo vodorovných pásoch, významný obchodný artikel.
Tropeum
pôvodne antický pamätník budovaný na mieste víťazného boja z ukoristených zbraní nepriateľa. Neskôr ho stavali aj na iných miestach a dekorovali plastikami trofejí. Od 16. stor. takto označujeme aj plastickú výzdobu v podobe zbraní na priečelí palácov a vojenských budov.
18.
Bolerázska skupina
- stredný eneolit, najstarší stupeň bádenskej kultúry. Rozšírenie v Poľsku, Morave, Karpatskej kotline. Sídliská sú hlavne v nížinách v blízkosti vodných tokov, žiarový spôsob pochovávania. Žiarový spôsob pochovávania – pohrebiská sú zriedkavé. Keramika – zásobnice, džbániky, misy, mliečniky, poháre
Jordanovská kultúra
- rannoneolitická skupina, stredné a SZ Čechy, Morava, povodie Odry, Sliezsko, aj stred Nem. Vznikla za vplyvu lengyelskej kultúry. Typické sú džbániky s 1 or 2 uchami zdobené brázdeným vpichom, kľukatkou – v staršej dobe podoba s Lengyelom a v mladšej s eneolitickými kultúrami
Pilinská kultúra
- stredná a mladšia doba bronzová – 15.-12.stor. p.n.l., rozšírená v str. Maď., JV Slovensko. Vyvinula sa pod vplyvom otomanskej kultúry, neskôr prechádza do kyjatickej kultúry. Obyvateľstvo žilo v otvorených nížinných a opevnených výšinných sídlach, osídľovali aj jaskyne. Poľnohospodárstvo, spracovanie kovov, narastá spoločenská diferenciácia, žiarový pohrebný rítus, keramika – amfory, misy, hrnce. Lokality – Gemer, Radzovce, Barca
Lengyelská kultúra
- Lengyelský kultúrny komplex. Mladý neolit a starý eneolit – 4.tis. p.n.l. Pomenovaná podľa 1. náleziska Lengyel v Maď. Rozšírená na JZ a V Slovensku, Z Maďarsku, Rakúsku, Morave, Poľsku. Stavali zahĺbené chaty na úrovni terénnu, malé domy, ale aj veľké veľkorodinné kolové stavby. Pochovávanie v skrčenej polohe. Rozvinuté poľnohospodárstvo, chov dobytka. Keramika – misy na dutej nôžke, hrnce, misy, nádoby hríbovitého tvaru. Maľovanie geometrického ornamentu po vypálení, rytie
Samborzecká kultúra
- mladý neolit, rozšírená v povodí Visly, v okolí Krakova a Sandomierza. Kultúra východnej oblasti kultúry s vypichovanou keramikou, silne ovplyvnená lengyelskou kultúrou – Lengyel I. Keramika je jemná, zdobená dvojpichmi zostavenými do krokvíc, trojuholníkov a pásikov. Hrubé zásobnice a kuchynská keramika majú bohatú plastickú výbavu
Vinča
- praveká tellová lokalita na brehu Dunaja – Juhoslávia. jedna z najdôležitejších lokalít severného Balkánu, stala sa východiskom pre chronológiu neolitu JV Európy. Horizonty:
I. krišsko – starčevský – neolit
II. vinčianska kultúra
III. bádenská a kostolacká k. - eneolit.
IV. válinská k. - doba bronzová. Podľa Vinče je nazvaná Vinčianska kultúra, jej vplyv siaha až na JV Slovensko. Poľnohosp., hroby: skrčenci na sídliskách i na osobitných pohrebiskách.
19.
Bialovická kultúra
- Pokračovateľ vývoja niektorých lužických skupín popolnic polí v halštat. Názov podľa náleziska pri Lubsku v Poľsku. Rozšírenie: Sasko, Horné Sliezko, zasahovala aj do S a SV Čiech, Durínsko, stredné Polabie, Pomoransko. Žiarové pohrebiská, stavali aj hradiská.
Boling
- teplejší paleoklimatický výkyv z obdobia pleistocénu – 11 100-10tis. p.n.l. V strednej Európe sa porast zmenil na parkovú tundru s brezami a borovicami.
Los Millaros
- 3. tis. p.n.l., eneolit, lokalita eponymnej kultúry v Špan. Rozšírená na J Pyrenejí. Opevnená osada hradbami, vežami a bastiónmi. Medené výrobky – sekery, nože, dýky, šidlá. Keramika nadväzuje na kultúru so zvoncovými pohármi
Omalien
- neskorá skupina ľudu s lineárnou keramikou, rozšírená v Belgicku a SV Fr. Pomenovaná podľa belgickej lokality Omal. Známa zo sídlisk, pohrebiská sú zriedkavé. Keramika zdobená kľukatkami, špirálami, pásiky hrebeňovitým nástrojom, pazúrikovitá industria
Romanelien
- 11-8tis. p.n.l. paleolitická stredozemná skupina mladšej fázy tradigravettienu, rozšírená na JV Apeninského polostrova a JV Fr. Jej príslušníci obývali jaskyne. Charakteristické sú malé okrúhle škrabadlá a čepele s oblúkovito otupeným bokom. Početné sú nálezy rydiel a čiastočne retušované hroty, v mladšej fáze pribúdajú nástroje so zvislou obvodovou retušou. Zaujímavé sú ploché okruhliaky a platničky pomaľované farebnými geometrickým ornamentom
Wessexská kultúra
- staršia doba bronzová, juh Anglicka. Pohrebný rítus: kostrový, neskôr birituálny. Hroby pod mohylami, často ohraničené plochými kameňmi a priekopami. Hľadá sa preto súvislosť s henge. V mužských hroboch sa nachádzajú typické triangulárne prívesky, v ženských šálky a šperky z jantáru, zlata, spolu s kruhovými fajansovými záveskami. zdržiavané živé kontakty s Francúzskom, Porýním a stredomorskou mykénskou kultúrou.
20.
Bádenská kultúra
- kultúra neskorej doby kamennej – druhá tretina 5.tis. p.n.l., názov podľa lokality v Baadene v Dolnom Rakúsku, starší názov – keramika s kanelovanou keramikou. Obývali vyššie aj nižšie položené miesta. Zaoberali sa poľnohospodárstvom a chovom dobytka. Pohrebiska sú mimo sídlisk. Našli sa hlinené modely 4-kolesových vozíkov, ktoré sú ich prvým zobrazením v Európe. Kultúrny vývoj na Slovensku v tejto dobe je zjednotený
Ekofakt
- prírodný predmet, ktorý nevznikol ako priamy produkt ľudskej činnosti, ale v jej nepriamom dôsledku. Napr. kosti zvierat sa stanú ekofaktom vtedy, ak archeológ zistí medzi nimi a nájdenými artefaktmi súvislosť a posúdi ich význam pre vtedajšiu ľudskú spoločnosť
Inkrustácia
výzdoba keramiky farebnou hlinkou, ktorá sa vtláčala do rytého ornamentu. Táto technika sa využívala už v neolite bukovohorskou kultúrou, eneolite kultúrou so zvonovými pohármi, v dobe bronzovej v Karpatskej kotline – kultúra Suciu de Sus
Interpleniglaciál
- teplý výkyv vo vrcholnej fáze glaciálu
Méhtelek
sídlisko Krišskej kultúry na rieke Túr v Maďarsku z obdobia 6. tisícročia p.n.l. Významné je tým, že sa nachádza pomerne ďaleko od rozšírenia kultúry. Dôvodom expanzie mohla byť snaha získať obsidián, pretože väčšina nájdených predmetov je z obsidiánu
Rádiolarit
tuhá usadená hornina, silicit. Bohatá farebná škála od čokoládovohnedej, cez červenú, zelenú až ku žltohnedej. Patinčnému procesu podlieha len minimálne. Používal sa na výrobu štiepanej industrie v paleolite, mezolite a neolite v oblasti Slovenska, Morave, Poľsku
21.
Baalberská kultúra
- najstaršia skupina kultúry lievikovitých pohárov, neskoroeneolitická. Rozšírenie: stredný tok Labe a Sály až po stredné Čechy, zasahuje aj do Meklenburska a záp. Pomoronska. Názov podľa kostrového skrinkového hrobu pod mohylou v Baalbergu v stred. Nemecku. kostrový rítus v skrčenej polohe pod mohylou. hrob tvorí šachta alebo nadzemné, prípadne do zeme zahĺbené skrinky zo 4 kamenných platní zakryté ťažkou platňou. Pravouhlý pôdorys domu. Keramika: amfory s 2-4 i viacerými uškami, kanvice, misy, šálky, lievikovité poháre, drevené nádoby. Kamenná industria zastúpená hladenými obdĺžnikovitými sekerami a pazúrikovitýi škrabadlami. Poľnohospodárstvo, chov dobytka
Clactonien
- staropaleolitická kultúra rozšírená v Z Európe. Názov dostala podľa náleziska v Clacton on Sea v Angl. Nástroje sú hrubšie a úštepy širšie, ktoré zvyčajne zvierajú tupý uhol s úderovou plochou nástroja.
Dynamizmus
Chlopicko-veselská kultúra
- ranná doba bronzová – 1850-1750 p.n.l., nazvaná podľa sídliská Chlopice v Poľsku a nálezu pohrebiska pri Veselom pri Piešťanoch. Rozšírenie – Poľsko, Rakúsko, Morava a JZ Slovensko. Osídlenie na vyššie položených miestach a terasách riek. Pohrebiská s plochými hrobmi a kostrovým pohrebným rítom. Keramika – šálky, džbány, misy, šnúrová výzdoba. Chov dobytka – ovce, kozy a hovädzí
Magdalenien
- najmladšia paleolitická kultúra, 15-9tis. p.n.l. Nazvaná podľa skalného previsu Magdeleine vo Fr. Nositeľmi sú lovci sobov a divých koní. Rozšírenie vo Fr. a strednej Európe. Rozvinutá kamenná industria, dômyselné lovecké zbrane a nástroje z kostí a parohov. Rozvoj výtvarných prejavov – Lascaux a Niaux
Sarmizegetusa
- rímske municipum, dôležité hospodárske, kultúrne, náboženské a politické centrum provincie Dácia. Založená cisárom Trajánom nad Decebalom začiatkom 2. stor. n.l. Kúpele, fórum, 3 vodovody, hradby, množstvo chrámov zasvätených rímskym aj orientálnym božstvám. Archeologický výskum prebieha od konca 19. storočia
22.
Banátska kultúra
- kultúra ranného až neskorého neolitu na severe Balkánu a v južnom Maď. Je súčasná s alfoldskou lineárnou keramikou a v mladšej fáze s tispolgárskou kultúrou, s ktorou má spoločný pôvod
Erratiká
- blúdivé balvany, veľké kamenné bloky, ktoré sa svojim zložením nepodobajú horninovému zloženiu okolia v ktorom sa nachádzajú. Sú dôkazom pôsobenia pleistocénnych ľadovcov, ktoré ich transportovali na veľké vzdialenosti
Lepenskí Vir
- Nálezisko na pravom brehu Dunaja v Juhoslávii. Okolo roku 6.tis. p.n.l. tvoril akúsi spojnicu v Európe medzi zberačsko-loveckými mezolitickými a roľnícko-pastierskymi neolitickými skupinami. Je to viacvrstvové sídlisko, najstaršia vrstva pochádza z mezolitu. Príbytky majú lichobežníkový pôdorys. Mŕtvy pochovávaný v chatách vo vystretej polohe. Pre staršie obdobie je typická mikrolitická industria, neskôr aj z parohu.
Nálezové okolnosti
- súhrny názov pre vzájomné vzťahy artefaktových a neartefaktových nálezov. Ide o priestorové vzťahy nálezov a vzoriek. Iné totiž nemožno terénnou archeológiou zistiť. Typické sú nálezové okolnosti hrobových nálezov – vzájomná poloha milodarov, ich vzťah ku kostre, vzťah nálezov ku chemickým vlastnostiam dna hrobu, stratigrafia hrobovej jamy atď. Nálezové okolnosti sa počas terénneho prieskumu dokumentujú a sú základom nálezovej správy
Pluviál
- chladnejšia a vlhkejšia forma podnebia v období glaciálu v oblasti Stredomoria. Vyznačovala sa vysokým množstvom zrážok a chladnejším podnebím. V období interglaciálu je klíma suchšia
Torques
-nákrčník, používaný najmä v dobe laténskej ako mužský a ženský šperk. Spočiatku bol odznakom spol. postavenia. Kelti ho používali od 5. stor. p.n.l. do 1. stor. p.n.l. V ranej laténskej dobe je vyrábaný zo zlata, neskôr najmä z bronzu a elektrónu. Bol spletený z niekoľkých prameňov, neskôr z tordovanej tyčinky. Najčastejšie používaným tvarom je hrubšia hladká, niekedy aj dutá tyčinka s bohato pečatidlovými koncami.
23.
Barbotino
- výzdoba, resp. povrchová úprava keramiky. Kúsky hliny sa prilepili na už hotový výrobok, ale ešte pred vypálením
Hamburgien
- epipaleotická kultúra z obdobia 13-11tis. p.n.l. rozšírená na severoeurópskych rovinách. Nazvaná podľa koncentrácie sídlisk v oblasti Hamburgu v Nem. Čepeľovitá industria, hroty šípov, škrabadlá, rydlá, kostená industria, ihly, luk. Hamburgien tvoria lovci sobov
Jevišovická kultúra
- eneolit, 3000-2700 p.n.l., názov podľa lokality Jevišovice na Morave. Rozšírená – Morava, Znojemsko, JZ Slovensko. Výšinné sídliská chránené prírodnými prekážkami, pohrebiská sú neznáme. Na sídliskách stopy po poľnohospodárstve a chove (aj koňa – čoho dôkazom sú nálezy celodrevených plných kolies). Kamenná a kostená industria, kov je vzácny. Keramika – džbániky s rohovitými uchami, amfory
Lascaux
- jaskyňa s dokladmi paleolitického umenia pri Montignacu vo Fr. V jaskyni sa nachádza vyše 2000 rytín a maľovaných obrazov lovenej zvery z obdobia 17-16tis. p.n.l. – magdalenien. Zo zvierat sa zobrazoval hlavne pratur (najväčší 5,3m), divé kone, bizóny, jelene
Millefiori
- sklárska výzdobná technika. Základom je práca so sklenými farebnými niťami, z ktorých sa zvyčajne vytváral kvetovaný vzor. Používané na výzdobu nádob a šperkov. Používaná už v starovekom Egypte a Ríme
Pleniglaciál
- vrcholná fáza glaciálu
24.
Basarbijská kultúra
- starší halštat( 800-650 p.n.l.). Rozšírenie: Rumunsko, V časť Moldavska, S Bulharsko, Banát. Pomenovanie podľa eponymného mohylníka Basarabi s kostrovými hrobmi na brehu Dunaja, hlavne na nížinách v údoliach riek. Osídlenie: prevažne trácko-dáckymi kmeňmi. Známe sú sídliská aj pohrebiská- žiarový + kostrový spôsob vo vystretej polohe pod mohylami. Sídliská – 2 typy:
1.) opevnené valom – Popesti
2.) neopevnené – pastiersky život. Keramika: kuchynská – hrnce s plastickým pásikom pod okrajom. Jemná keramika má vyhladený povrch čiernej farby, baňaté nádoby – urny, malé šálky, misy na vysokej nôžke. Výzdoba: kľukatky, meandre, esovité prvky, špirály, trojuholníky, biela inkrustácia. Nové premety: bronzové a železné zbrane, ozdoby ilýrskeho pôvodu, tordovaný nákrčník, železné dýky
Conevská kultúra
- ranoneolitická kultúra (5tis. p.n.l.) nazvaná podľa dediny Conevo pri Varne v Bulh. Rozšírená bola v Bulh. a pri Čiernom mori. Sídliská na riečnych terasách resp. telloch. Keramika je väčšinou nezdobená
Gravetien
- mladopaleolitická kultúra – 35-13tis. p.n.l. Nositeľmi sú tzv. lovci mamutov. Budovali stanové prístrešky na sídliskách s trvalejším pobytom. Názov podľa náleziska La Gravet vo Fr. Vyčleňujú sa tri fácie :
a) kosťonkien – východná Európa
b) pavlovien – stredná Európa
c) perigordien – západná Európa. Kamenná industria – útle čepele, škrabadlá, rydlá, hroty, vrtáky, dláta. Rozšírenie výroby kostených nástrojov, vyspelé prejavy umenia – venuše, sošky zvierat
Jamová kultúra
- pomenovanie podľa hrobov v prostej jame. Rozšírenie: euroázijské stepi, Bulharsko Rumunsko, Maďarsko. Datovanie: eneolit 2400-zač. 2. tis. p.n.l. Poznáme ju zo sídlisk aj pohrebísk. Dobytkársky a poľnohospodársky spôsob života. Nálezy: plné drevené kolesá – doklad o využívaní koňa. Pohrebný rítus: kostrový, mŕtvi posypaní okrom. Keramika: nádoby so zahroteným, resp. zaobleným dnom, zdobené rytím alebo odtlačkami šnúry
Karanovo
- tell navŕšený v neolite a rannej dobe bronzovej pri Starej Zagore v Bulh. Bolo tu rozlíšených 7 vrstiev. Tento tell sa svojim klasickým zvrstvením stal základom relatívnej chronológie bulharského praveku
Lužianská skupina
- 5.-4.tis. p.n.l. JZ Slovensko, Potisia. Najstarší stupeň lengyelského okruhu na JZ Slovensku. Sformovala sa z doznievajúcej želiezovskej skupiny za pôsobenia vinčianskej kultúry. Vzťah ku kultúre s vypichovanou keramikou. Keramika – misy na plnej nôžke, etážovité nádoby. Výzdoba maľovaná po vypálení. Žiarové a kostrové pohrebiská v blízkosti sídlisk, objavujú sa kenotafy
25.
Ahrensburgien
- názov podľa Ahrensburgu, 25km od Hamburgu, je súčasťou technokomplexu rozšíreného v Severoeurópskej rovine v období 9-7tis. p.n.l., nositeľmi sú lovci sobov. Sídliská so stanovitými obydliami a mierne zahĺbenými chatami. Štiepaná industria – hroty s rapoíkom, oštep a luk
Babadagská kultúra
Dendrochronológia
- datovacia metóda, ktorá sleduje hrúbku prírastkov – letokruhov drevín a ich zmeny v závislosti od klímy. Prepojením drevín fosílnych stromov sa získava stupnica siahajúca v niektorých prípadoch aj 7tis. rokov do minulosti. Pomocou dendrochronológie sa koriguje, kalibruje rádiouhliková metóda datovania.
Gumelnitská kultúra
Mušov
- rímska vojenská stanica nachádzajúca sa na sútoky Svratky a Jihlavy. Tento priestor bol dôležitý pre ovládnutie dyjsko-svrateckého úvalu. Našli sa tu pôdorysy stavieb z tehál a kameňa, množstvo artefaktov zbrani, nástrojov, mincí, keramiky. V období Narkomanských vojen sa v okolí Mušova nachádzali rímske vojenské pochodové tábory
Nukleus
- (jadro) čiastočne upravený kamenný polotovar diskovitého, hranolovitého tvaru, z ktorého sa vyrábali čepele a úštepy. Podľa smeru úderových plôch ich delíme na jednosmerné, dvojsmerné, prípadne iné
26.
Atlantik
- jedna z fáz holocénu, klimatické optimum, otepľovanie kulminuje, zrážky o 60-70% vyššie ako dnes, búrlivý nárast lesných spoločenstiev – posúvajú sa na sever, teplota o 3stup. vyššia ako dnes, spája sa sním neolit, osídľovanie severu, podnebie malo oceánsky ráz
Bylanská kultúra
- Datovanie: halštatská doba. Rozšírenie: stredné a SZ Čechy. Najvýchodnejšia vetva západohalštatského okruhu 5-7stor. Delí sa na tri vývojové obdobia. : staršie, stredné, mladšie. Sídliská: málo známe, niekoľko v záverečnom období – pohrebiská: kostrový aj žiarový rítus, vznikajú veľké komorové hrobky – kniežacie, použitie dreva a lomového kameňa alebo len vyhĺbená jama. Sociálna diferenciácia: bohaté hroby- zbrane, meč, kopija, súčasti vozov, zdobené jarmá, konské postroje, ozdoby, šperky ( náramky, ihlice, spony, gombíky, idoly ). Keramika: amfory, zásobnice, kónická miska, šálka, neskôr keramika nižšia + nové tvary situly, dvojité/trojité nádoby, ploché taniere s prehnutým okrajom,maľovaná geometrická výzdoba čiernou, žltou a červenou farbou. Spoločnosť mala formu vojenskej demokracie
Domica
- jaskyňa v Slovenskom krase pri obci Kečovo, významné sídlisko ľudu bukovohorskej kultúry. Objavená bola v roku 1926. Nositelia tejto kultúry urobili v jaskyni terénne úpravy, stĺpové jamy naznačujú možnosť existencie vnútorných stavieb. Nájdená aj keramika, ktorá je dôležitá pre určenie chronológie bukovohorskej kultúry.
Hamangijská
- 5.-4. tis. p.n.l., najstaršia neolitická kultúra rozšírená v Dobrudži, Bulharsku a Moldavku. Pomenovaná podľa dedina Baia Hamangia. Neopevnené sídliská v blízkosti vodných tokov. Najprv stavali zemnice, neskôr pravouhlé stavby na úrovni terénu. Venovali sa poľnohospod. a chovu dobytka, lovu a rybolovu. Keramika je zdobená bielo inkrustovaným ornamentom – meander, kľukatky
Mazovský cyklus
- 10-8.tis. p.n.l. súbor niekoľkých neskoropaleolitických industrií, ktorých určujúcimi tvarmi sú varianty čepeľovitých hrotov. Fázy:
a) Swiderien – čepeľovité škrabadlá
b) Pludien – hroty s rapom. Lokality sa vyvinuli na pieskových dunách – Poľsko, sporadický zásah aj na Slovensko, jeho vplyv je doložený v Litve, Bielorusku a Ukrajine
Palinológia – peľová analýza
- paleobotanická metóda výskumu peľových zŕn. Tieto zrná sú umiestnené vo vrstvách. Výskumom týchto vrstiev môžeme zistiť zmeny v rastlinnom pokryve v súvislosti s klímou
27.
Bodrogkerestúrska skupina
- stredný eneolit. súčasť polgárskeho kultúrneho okruhu. Rozšírená vo V Maď., J a V Slovensku, Zakarpatsku. Dôležitú úlohu pri jej formovaní zohrala tiszpolgárska kultúra. Sídliská sú málo známe, prevláda dobytkársky spôsob života. Keramika – misy, mliečniky, rytá výzdoba – mriežkovanie, rozvinutá metalurgia medi
Canabae
- rímske sídlisko nachádzajúce sa v blízkosti rímskeho vojenského tábora, nemalo vlastnú správu, ale podliehalo správe vojenského tábora. Bolo obývané vojenskými vyslúžilcami, obchodníkmi a remeselníkmi
Granulácia
- zlatnícka technika povrchovej výzdoby šperku drobnými zrnkami pripevnenými k podkladu. Granulácia ako technika sa objavila začiatkom 2. tis. p.n.l. v Tróji, Knossos, Malia. Vysoká úroveň bola dosiahnutá v Etúrii (8.-5.stor. p.n.l.), u nás sa využívala na Veľkej Morave
Khirokitia
- poľnohosp. sídlisko na J Cypru, najstaršia cyperská neolitická civilizácia, kruhové príbytky, používali hlinu – vypálené tehly. Pochovávanie v skrčenej polohe v jame vyhĺbenej pod dlážkou príbytku, nájdená aj kostra ovce alebo kozy. Kamenné nádoby s výlevkou a držadlami, kamenné platničky aj v podobe ľudskej postavy, kamenná štiepaná a hladená industria, kosákovité čepele, ľudské plastiky z andezitu, alabastru.
Moravská maľovaná keramika
- 4800-3700 p.n.l., rozšírená na Morave, západná vetva lengyelského kultúrneho okruhu. Rozoznávame 2 stupne :
a) strarší – mladší a neskorý neolit
b) mladší – včasný eneolit. Pochovávanie v skrčenej polohe v kultúrnych jamách. Rozvinuté poľnohospodárstvo, dobytkárstvo. Domy menších rozmerov. Kult Veľkej matky dokladá veľké množstvo ženských hlinených sošiek. Osady na menších návršiach, niekedy chránené palisádami a priekopou – Hluboké Mašuvky. Keramika je bohato čierno-žlto zdobená, rytá
Retuš
- úprava hrán kamenných nástrojov s cieľom spevniť hranu nástroja. Vytvárala sa miernym otĺkaním alebo pôsobením tlaku. Delíme ju na plochú, strmú a pílkovitú. Používala sa od paleolitu do doby bronzovej
28.
Boreál
- staršia fáza holocénu v rozpätí 7900-6000 p.n.l. Výrazné oteplenie – teploty o 2oC vyššie ako dnes. Vnútro karpatskej kotliny bolo pokryté lesostepou s ostrovmi lesov
Gávska kultúra
- kultúra mladšej doby bronzovej – 13.-11. stor. p.n.l. Rozšírená bola v SV Maď., Zakarpatsku, Sedmohradsku, Moldavsku, vých. Slovensku. Vznikla z neskorootomanskej kultúry, kultúry Suciu de Sus a iných zložiek. Keramiky – misy s lalokovitým okrajom, urny. Ľudu gávskej kultúry sa pripisuje metalurgia bronzu. Elitné zložky tejto kultúry sa podieľali na Veľkom indoeurópskom pohybe kmeňov JV smerom (Peloponéz, Balkán)
Grimes Graves
- neolitické bane na pazúrik pri Brandone v Angl. Vo vápencových vrstvách sa našli stopy po ťažbe veľmi kvalitného pazúrika. Našlo sa niekoľko šácht, ktoré sa ďalej rozvetvovali. V jednej z nich bol nájdený oltárik a ďalšie kultové predmety. Surovina sa spracúvala na mieste a ďalej sa s ňou obchodovalo
Homo antcesor
- 1,2mil-800tis., je jedným z prvých hominidov v Európe, pozostatky objavené v Španielsku – Atapuerca, predpokladaný kanibalizmus, Homo antecessor, ktorý žil pred Homo neanderthalensis a Homo sapiens
Chatalperonion
- 38-30tis. p.n.l. mladý paleolit, vyvinutá v oblasti JZ Európy a Blízkeho Východu. Názov dostala podľa jaskyne Fées á Chatelperron. Kamenné nástroje sú široké, šikmo zahrotené čepele – hroty oštepov, škrabadlá a rydlá, kostená industria. Spájajú sa s nim začiatky jaskynných malieb
Kadlub
- forma z kameňa, hliny a niekedy aj kovu, ktoré slúžili na odlievanie kovových výrobkov. Hlinené formy sa nazývajú aj stratenými – slúžili väčšinou na jedno použitie. Prvé kadluby sa našli v JV Európe, pochádzajú z obdobia približne 4tis. p.n.l. Slúžili na odlievanie medených sekeromlatov, známych aj z územia Slovenska
29.
Beycesultan
- sídlisková mohyla v JZ Anatólii v Turecku. Bolo tu rozpoznaných 40 vrstiev, najstaršia je z neolitu – 5. tis. p.n.l., v medenej dobe sa objavil typ dvojitého chrámu, paláce podobné palácom minojskej kultúry na Kréte. Deštrukčné vrstvy pochádzajú zo 17. storočia p.n.l.
Franko-kantemberské umenie
- mladopaleolitické umenie v JZ Francúzsku a V Španielsku. Rozšírené je v jaskyniach – Altamira, Lascaux, Troi Trés. Hlavným námetom je lovená zver. Umenie sa začalo v aurignaciene lineárnym štýlom, vrcholí v magdaleniene. Zaniká koncom ľadových dôb
Inhumácia
- ukladanie nespáleného tela zomretého do hrobovej jamy. Zvyčajne bol do nej uložený jeden jedinec, avšak vyskytujú sa aj hroby viacerých jedincov
Kultúrna vrstva
- obsahuje artefakty alebo ekofakty. Vzniká
a.) geologickou činnosťou : bez pričinenia človeka – horizont sprašového pokryvu
b.) ľudskou činnosťou – kultúrna vrstva zapĺňajúca sídliskové jamy
Tripoľská kultúra
- kultúra neolitu a eneolitu na Ukrajine a Moldavsku. Má 3 stupne,
a.) starý stupeň: kamenné a parohové nástroje + prvá meď – šidlá, háčiky.
b.) stredný stupeň: najväčší rozmach. Rozšírila sa aj do Sedmohradska po Dneper. Keramika: rytá výzdoba, bielo inkrustovaná. Kultové predstavy: hlinené ženské plastiky, modely domov a pochovávanie zvierat v obydliach. V neskorších obdobiach pribúdajú medené výrobky, zdokonaľuje sa výroba keramiky, v opevnených nížinných a výšinných osadách prevládajú zemnice a polozemnice
Wurm
- posledná doba ľadová na konci pleistocénu, súčasne najchladnejšie obdobie celého pleistocénu. Ľadovec pokryl severnú Európu – od Britských ostrovov cez S Nemecko, Poľsko, Fínsko. Datovanie: 50 000 – 14 000 p.n.l. Ochladenie vyvrcholilo v poslednej tretine tohto obdobia. Pred ľadovcom sa rozprestierala severská tundra, mach, lišajníky, na Slovensku smrekové porasty. charakteristický výskyt veľkých cicavcov ako mamut, jaskynný medveď, nosorožec
30.
Balatonská skupina
Catal Huyuk
- veľký tell o rozlohe asi 13 ha so 17 metrovým sledom vrstiev, ktorých 13 vrstiev zaberá obdobie 6500-5700 p.n.l. Objavený bol na rovine Konya v roku 1958 J. Mellartom. Domy mali pravouhlý pôdorys s rovnou strechou a vstupným otvorom na streche, prístupným pomocou rebríka. Bohatá výzdoba stien svätýň, mŕtvych pochovávali pod hlinené lavice. Nádoby vyrábali z kameňa a dreva, keramika je málopočetná. Vysoká úroveň hladenej a štiepanej industrie hl. z obsidiánu, nálezy medených prsteňov, perál a trubičiek
Kosziderský horizont
- skupina bronzov Karpatskej kotliny zo zač. doby bronzovej – 15. stor. p.n.l. Bronzy sa vyskytujú v samostatných depotoch ( Dunajská Streda, Vyškovce ) aj v menších súboroch v chatách niektorých sídlisk. ( Barca, Sp. Štvrtok), prípadne ako milodary v hroboch – šperky ( srdcovité závesky, napr. ) Zbrane: sekeromlat s kotúčovitým tylom, dýka, prvý raz sa objavuje kosák. Rozšírenie: územie maďarovskej, otomanskej kultúry
Lievikovité poháre
-
Liptovský typ
- skupina mečov z mladšej doby bronzovej, ktoré majú svoj pôvod v dielňach na Liptove a Dolnej Orave. Rozšírenie na Slovensku, Maď., Zakarpatsku a čiastočne na Morave
Vypichovaná keramika
- samostatná vývojová etapa neolit. poľnohospodárskeho obyvateľstva v strednej Európe. Datovanie: 4. tis. p.n.l. Klasické sťahovavé poľnohospodárstvo, chov dobytka, doplnkový lov, výroba keramiky, brúsenej a štiepanej industrie, tkáčstvo, rituálne pochovávanie, matriarchát. Delí sa do 4 samostatných oblastí.
a.) ústredná – Čechy. Morava, JZ Slovensko
b.) stredná – Nemecko, dolné Bavorsko
c.) západná – Porýnie, Alsasko
d.)východná – Veľko- a Malopoľsko, Ukrajina, vých. Slovensko – Veľké Raškovce.
31.
Bulbus
- úderový kužeľ na ventrálnej strane čepeľovitého nástroja, ktorý vznikol v mieste úderu pri štiepení kamenej industrie. Má aj úderovú jazvu – jazýček
Dimini
- opevnené mladoneolitické sídlisko v Tesálii v Gr. Výzdoba keramiky je maľovaná – špirály, meandre, šachovnicový vzor. Bohatá je ženská figurálna plastika. Obyvateľstvo sa zaoberalo poľnohospodárstvom, dôležitý je chov ošípanej
Heidelbergien
- problematická staropaleolitická okruhliaková industria. Názov: nálezisko Mauer pri Heidelbergu – Nem. V roku 1907 sa tu našla spodná čeľusť druhu Homo erectus. Datovanie: od zač. pleistocénu po koniec glaciálu Mindel. Nástroje: sekáče, driapadlá, okruhliakové hroty.
Kjokenmoding
- niekoľko 100m dlhé a 2-3m vysoké hromady, podobné mohylám, nachádzajúce sa na dánskom pobreží. Vznikli nahromadením kuchynských odpadkov. Obsahujú ulity mäkkýšov, rybie, vtáčie a zvieracie kosti, kamennú štiepanú industriu a úlomky hrubostennej škandinávskej keramiky
Levantínske umenie
- nástenné maľby, menej často rytiny v pobrežnej hornatej oblasti španielskej Levanty, známych vyše 100 obrazov hlavne čiernej a červenej farby. Zobrazované lovené zvieratá aj ľudia. Maľby sú pomerne zachovalé. Mnohé jaskyne mali kultové funkcie. Datovanie nie je isté – najskôr mezolit, ale začiatky aj v paleolite. Prejavy aj v oblasti stredozemného mora
Nálezový celok
jednota archeologických prameňov, súbor artefaktov a ich vzájomných vzťahov, odzrkadľujúci nejakú udalosť. Prejavuje sa ako nález. Delíme ich na:
a) intencionálne – predmety uložené do priestoru človekom (hroby) – vykopanie sídliskovej jamy je intencionálnym, zámerným činom
b) neintencionálne – vyplnenie jamy arch. inventárom, prírodným procesom
32.
Depot
- hromadný nález, sklad, poklad. Ide o zámerné spoločné ukrytie predmetov,pričom je dôležitý zámer, nie počet,materiál,forma. Medzi depoty patria votívne dary a sklady obchodníkov
Góry Swietokryzskie
- oblasť s najrozsiahlejším spracúvaním železnej rudy mimo hraníc Rímskej ríše medzi Krakovom a Varšavou. Našli sa tu dva druhy hutníckych dielni – neusporiadané a usporiadané – s pecami usporiadanými do radov. Časť hutníckych dielní je z neskorolaténskeho obdobia a z prvých storočí n.l. Hutníci spracovávali miestnu železnú rudu ťaženú banským spôsobom
Grosgartašská skupina
- neolitická sk. vypichovanej keramiky v oblasti JZ Nemecka. Keramika – ostro profilované poháriky, hlboké misy, misy na nôžke, vaničky, výzdoba je robená kolkom. Telá sa do hrobov ukladali vo vystretej polohe
Hiát
- medzera v osídlení alebo v archeologických vrstvách, ktorá je spôsobená prerušením osídlenia alebo nedostatočnými nálezmi
Kosťonkien
- 23-21tis. p.n.l. mladý paleolit, jedná z fácii gravetienu. Názov podľa eponymnej lokality Kosťonki na Done v Rusku. Rozšírená na Ruskej nížine, zásahy aj do oblasti Poľska a Slovenska. Charakteristickým znakom je kosťonsky hrot s vrubom na ventrálnej strane. Rozmanitá je kostená industria. Početné umelecké prejavy z mamutoviny a kameňa – venuše. Nositeľmi sú lovci mamutov. Obydlia sú okrúhle nadzemné chaty aj veľké oválne zemnice, nosné prvky tvoria mamutie kly.
Menhir
- kamenný monolit zvislo zasadený do zeme. Názov je keltského pôvodu (men-kameň, hir-dlhý). Typické menhiry nájdeme vo Fr. v Bretónsku, Nemecku, Stredomorí – Sardínia, Korzika. Nenachádzajú sa na nich stopy po opracovaní. Dodnes nevieme na čo presne slúžili
33.
Akulturácia
- tlak na jednotlivca alebo skupinu, ktorá musí svoju kultúru prispôsobiť alebo zameniť za inú v dôsledku emigrácie, zmeny triedy alebo nadobudnutia iného statusu
Dolmen
- typ megalitickej stavby, ktorá vznikla zahĺbením niekoľkých kamenných blokov a ich prekrytím ďalším veľkým kamenným blokom. Predchádzali tzv. chodbovým hrobom
Jantárová cesta
- stará obchodná cesta, ktorá v praveku až v dobe rímskej spájala sever Európy – Balt s kultúrnym juhom. Zo severu prúdil jantár a hlavne rímsky obchodníci a remeselníci nachádzali odbytisko svojho tovaru v strednej a severnej Európe.
Kenotaf
- symbolický hrob pre jednotlivca, ktorý zomrel mimo domova. Má rovnakú výbavu ako klasické hroby, chýbajú však kostrové alebo žiarové pozostatky. Najstaršie kenotafy sa objavujú už v neolite.
Nea Nikomedea
sídlisková mohyla zo staršieho a stredného neolitu (62001+-150) nachádzajúca sa v Macedónsku. Zistené 2 sídliskové vrstvy, ktoré tak predstavujú najstaršiu neolitickú osadu v Európe. Spodná vrstva obsahovala jedno a dvojpriestorové obydlia, ktorým dominovala jedna centrálna stavba. Osada bola opevnená, keramika je zdobená aj nezdobená, početné plastiky
Taubachien
- stredoeurópska stredopaleolitická industria, z obdobia približne 130-80tis., sídliská vytvárali pri minerálnych prameňoch, ktoré vytvárali travertín. Nositeľom je človek neandertálsky. Drásadlá., rydlá, škrabadlá
—————