Objavné plavby

Ekonomické, technické a spoločenské predpoklady objavných plavieb
Najvýznamnejšie objavné plavby

•          príčiny

•              nedostatok drahých kovov   

•              obsadenie obchodných ciest Turkami

•              vidina zisku pre panovníkov a kupcov

•              Španieli a Portugalci sledovali rozšírenie mocenskej oblasti na mimoeurópsky svet

•              šírenie kresťanstva, potlačenie islamského  vplyvu v Stredomorí

predpoklady
1. zmena názoru na svet
Beheimov glóbus
- prvý glóbus zostrojený r. 1492 norimberským kupcom a kartografom portugalského dvora Martinom Beheimom
- prvá v stredoveku známa kresba s heliocentrickým názorom
- zakreslil Európu, Afriku, Áziu, ostatné kontinenty nepoznal
- nepoznal ostrovy pri ázijskom kontinente, medzi Áziou a Európou nepredpokladal more
- vychádzali z neho aj prví cestovatelia; nepredpokladali veľkú vzdialenosť medzi Európou a Áziou (len niekoľko dní cesty)

mapa Pabla Toscanelliho
- florentský hvezdár P. Toscanelli bol presvedčený, že Zem je guľatá a že priamou cestou na Z sa dopláva do Zipangu - Japonsko
- nakreslil mapu vtedajšieho známeho sveta (Ázia, Afrika, Európa - len vymyslené obrysy)

2. dostatočne veľký kapitál
- v Európe sa nahromadil obchodný kapitál
- v Európe sa od r. 1453 zastavil obchod na V a tento nahromadený kapitál sa investoval do zámorských objavov
- Janov, Benátky - obchodné cesty
- Janovčania používali obchodnú cestu cez Stredozemné more na V, tam pristáli v Carihrade, premiestnili tovar na karavány a cez Malú Áziu pokračovali smerom na V
- Benátčania - Stredozemné more, prešli cez Suezskú šiju (1863 - prieplav), preložili tovar na karavány, prešli Arabským polostrovom a ďalej pokračovali loďou
- aj tieto cesty sa zastavili, keď Turci obsadili cesty

3. technický pokrok
- dokonalejšie lode - zdokonalenie plachetníc na karavely (karavely - aj oni poháňané vetrom, rýchlejšie, viac plachiet, dokonalejší systém plachiet - aby loď dosahovala aj pri minimálnom vetre maximálnu rýchlosť )
- kompas - umožňoval presnú orientáciu, jeho používanie sa rozšírilo v Európe v 14. st.
- astroláb - určoval polohu lode podľa postavenia hviezd

Portugalci
- vytv. si vlastný centralizovaný jednotný št. v 13. st. po ukončení reconquisty
- v 15. st. stál na čele Henrich Moreplavec, kt. podporoval a financoval cesty Portugalcov
- preto začali s plavbami ako prví

1487 - Bartolomej Diaz
- 1. Portugalec, kt. dosiahol J cíp Afriky a objavil Mys Dobrej nádeje

1498 - Vasco de Gama
- oboplával Afriku, objavil ostrov Madagaskar a od Mysu Dobrej nádeje, pozdĺž V pobrežia Afriky sa dostal na Indický oceán a pristál na Z pobr. Indie v Kalikate - stredisko obchodu s korením a indickým tovarom, obchod ovládali Arabi, Portugalci ich vytlačili, vytv. 1. kolóniu a nastúpili na ich miesto ako sprostredkovatelia obchodu medzi Orientom a Európou
- pozdĺž celého pobrežia Afriky vybudovali v Červenom mori a Perzskom zálive obchodné stanice, obsadili niekt. územia v Indii, ovládli plavbu v celom Indickom oceáne
- zač. 16. st. postúpili smerom na V - usadili sa an Ceylone, Malukách, v Malajsku a Macau - tu zavádzali styky s Čínou a Japonskom
- ich koloniálne panstvo nemalo dlhodobé trvanie - Indiu ovládli Angličania, Amluky a Indonéziu Nizozemci

Španieli
- medzitým však aj oni pripravovali zámorské objavy (žiarlili na Portugalcov a nechceli zaostať)

Krištof Kolumbus
- Janovan, chcel sa plaviť do Indie Z cestou
- najprv ponúkol sv. predstavu cesty Portugalčanom, tí už mali spomienky z Kanárskych ostrovov a odmietli ho, odmietol ho aj angl. dvor
- mal veľké šťastie, v Portugalsku skončila reconquista dobytím Granady a panovníci novovzniknutého Španielska Izabela Kastilská a Ferdinand Aragonský sa rozhodli korunovať sv. úspech a financovať plavbu
- celkove podnikol do Ameriky 4 plavby
3. augusta - 12. októbra 1492 - 1. cesta K. Kolumba
- kráľovná Izabela vystrojila K. Kolumbovi 3 malé karavely (Pinta, Nina, Santa Maria) a on vyplával
- vyplával z prístavu Palos na Kanárske ostrovy a odtiaľ ďalej na Z
- 12. októbra pristál na ostrove San Domingo, kt.
nazval San Salvador - spasiteľ
- v Bahamskom súostroví doplával ešte k Antilským ostrovom
- potom podnikol ďalšie 3 cesty - objavil ešte Malé a Veľké Antily (Kuba, Haiti), dotkol sa brehov Strednej a Južnej Ameriky
- do smrti sa domnieval, že pristál na ostrovoch pred Indiou a že ju objavil, preto nazval obyv. Indiánmi
- na ostrovoch nebol dostatok zlata ani korenia, bol obvinený z neúspechu, zbavený funkcií (hodnosť admirála a miestodržiteľa objavených zemí), v okovách privezený do Španielska a r. 1506 zomiera
- Karibské ostrovy, kt. Španieli postupne ovládali sa stali základňou pre ďalšie prenikanie do Ameriky

1494 - zmluva v Tordesilas
- po Kolumbových cestách
- Španieli + Portugalčania
- 1. zmluva o koloniálnom rozdelení sveta
- po prvýkrát sa 2 št. dohodli, že kto čo obsadí, stáva sa jeho majetkom

Kolumbovi následníci:
1497 - Jan Cabbot
- Janovan v angl. službách objavil Labrador a ústie rieky Sv. Vavrinca
1500 - Pedro Alvarez Cabral
- Portugalec, objavil brehy Brazílie
1513 - Vasco Núňez de Balboa
- Španiel, po prechode Panamskou šijou sa ocitol pred novým veľkým oceánom
1501 - Amerigo Vespuci
- florentský kupec a cestovateľ, účastník Cabralovej plavby
- prišiel s názorom, že Kolumbus objavil nový kontinent
- dal Amerike názov Nový svet a až po r. 1650 sa začal používať názov Amerika
1519 - 1522 - Fernao Magalhaes
- Portugalec v španielskych službách
- prvé oboplávanie Zeme
- prvá plavba okolo sveta, zdolanie J Ameriky, nájdenie novej cesty
- 3 mesiace 21 dní bez jedla a vody
- pristáli, domorodci im ulúpili čln, získali ho späť aj s potravinami
- zbadali Filipíny, obchodovali s Filipíncami
- r. 1521 - padol pri bitke s domorodcami, padol mýtus o španielskej nesmrteľnosti
- najprv pristál v Argentíne, objavil J cíp J Ameriky, Ohňovú zem, plával ďalej po Tichom oceáne, potom smrť
- pôvodný Kolumbov plán dostať sa do Indie Z cestou nezanikol
- vyplával z Palosu s 5 loďami a 265 mužmi (vrátila sa 1 loď a 26 mužov)
- objavil brehy J Ameriky, preplával medzi Južnou Amerikou a Ohňovou zemou do Indického oceánu
- po 3 mesiacoch pristál pri dnešných Marianách a neskôr na Filipínach zomrel (v bitke s kanibalmi)
- jediná loď sa vrátila známou cestou Indickým oceánom okolo Afriky v r. 1521 - 1.krát oboplávaná zemeguľa, dokázané, že Zem je guľatá
- objavil Ohňovú zem a pomenoval Pacifik, poskytol dôkaz o guľatosti Zeme
- mnohí jeho muži zahynuli od hladu a od chorôb, nedostatok vitamínov C (nepoznali proces kvasenia, vš., čo brali na cesty vydržalo iba krátku dobu)