Neolit - mladšia doba kamenná (6 000 – 5 000)

V tomto období došlo k jednému z najväčších prevratov v dejinách ľudstva, preto hovoríme o neolitickej revolúcii. Ľudstvo prešlo od prisvojovacieho hospodárstva k výrobnému hospodárstvu (poľnohospodárstvo). Prvé poľné plodiny vysievané ľuďmi boli teda rôzne druhy pšenice a jačmeňa. Domestikované formy rastlín sa zreteľne odlišovali od divých foriem, u pšenice tak silne, že domestikované rastliny by už bez človeka nemohli existovať.
Divá pšenica má tú prirodzenú vlastnosť, že sa zrelé klasy lámu a zrná samé vypadávajú. S pomocou dlhej hrubej štetiny semená odlietajú ďaleko od materskej rastliny a po dopade sa pomerne pevne uchytia v pôde. Táto vlastnosť všetkých divoko rastúcich tráv garantuje samostatný rozmnožujúci mechanizmus. Čo je v prírode zmysluplným pochodom, bolo pre prvých zberačov nevýhodou, lebo objem žatvy bol zmenšovaný o vypadnuté zrná. Buď muselo byť zbierané už nezrelé obilie, alebo sa bolo treba zmieriť s veľkými stratami behom žatvy. Neolit rozdeľujeme na dve fázy:
· Predkeramická
· Keramická
Okolo roku 3000 p.n.l. v mestách Mezopotámie kvitlo spracovanie kovov. Prostredníctvo tzv. stratenej formy, hlinenej predlohy, sa človek učil zhotovovať komplikované kovové odliatky. Pridaním cínu do roztavenej medi vznikol bronz, ktorý sa ľahko odlieval a dal sa spracovať k výrobe tvrdých nástrojov. Okolo roku 5000 pred Kr. sa poľnohospodárstvo a príslušná duchovná kultúra šírila cez Grécko do strednej Európy. Tu sa nazýva podľa charakteristickej výzdoby nádob kultúra s lineárnou keramikou. Vznikli osady jednak tzv. dedinského typu a jednak tzv. mestského typu. Stavali sa domy dlhé asi 40 m a široké 5 – 7 m.
Býval v ňom celý rod (u nás Komárno, Iža, Štúrovo).
Kultúry tej doby na Slovensku:
· Ľud kultúry s lineárnou keramikou
· Ľud kultúry so šnúrovou keramikou – Michalovce, Barca, Štúrovo
· Bukovohorská kultúra – jaskyňa Domica, Ardovo, Zvolen, Nitra – najväčšie neolitické pohrebisko u nás