Mladý Paleolit (40 000 - 11 000 p.n.l.)

 Mladý paleolit bol pôvodne vydelený ako obdobie, kedy sa stáva nositeľom nových archeologických kultúr človek moderného typu - Homo sapiens sapiens. Dnes, pri znalosti zložitosti otázky a nedostatku antropologického materiálu, kritériom je technologické zvládnutie suroviny novou mladopaleolitickou technikou - mäkkým otĺkačom, pričom v zásade ide o nový tvar industrie - čepeľ. Zručnejší človek však rozširuje paletu nástrojov i o škrabadlá, pílky, vrtáčiky, dlátka a nože.
Mladý paleolit začína na Slovensku prechodnou SZELETSKOU kultúrou, rozšírenou v Strednej Európe a celom povodí Dunaja. Nositeľmi jej staršej fázy mohli byť ešte neandertálci, mladšiu už bezpečne vytvoril Homo Sapiens Sapiens. Zo Slovenska pochádza unikátny nález - rytina na rebre z Veľkého Polačína (okres Trenčín), údajne znázorňujúca Mihuľu riečnu. Vzrastá i počet lokalít, zachytených povrchovými zbermi: Kunovo, Sobotište, Vlčkovce, Ivanovce - Skala, sprašové terasy pozdĺž stredného Považia. Výskum prebehol v jaskyniach Čertova pec pri Radošine, Deravá Skala pri Plaveckom Mikuláši, Domica pri obci Kečovo. Najvýznamnejšia je lokalita Moravany nad Váhom, poloha Dlhá. Podľa nej je pomenovaný charakteristický tvar listovitého hrotu ako typ Moravany - Dlhá. Dôležité sú aj nálezy kostených hrotov kopijí mladečského typu v mladšej, možno už aurignackej vrstve v jaskyni Deravá Skala. Východ Slovenska patril do sídelnej oikumeny megakultúry AURIGNACIEN, zaberajúcej priestory Blízkeho východu, Mezopotámie, Pričiernomoria, celej západnej a južnej Európy okrem Škandinávie, Balkánu a Karpatskej kotliny. Tomu zodpovedá aj široké časové rozpätie (42 000 - 22 000). Dôležitá je i kostená industria, predovšetkým hroty kopijí, staršie s rozštiepenou bázou, mladšie - tzv. mladečské. Nositeľom kultúry bol bezpečne Homo sapiens sapiens - jeho kostrové pozostatky z Mladečskej jaskyne (Morava) sú najstarším nálezom kostí človeka moderného typu v Európe. Na Slovensku poznáme náleziská z východnej časti. Tu možno rozlíšiť starý aurignacien, ktorý reprezentuje Hornádska aurignacká skupina; stredný aurignacien zastúpený lokalitami Barca I., Tibava a mladý aurignacien reprezentovaný Hornopotiskou aurignackou skupinou, kde už prevažujú čepele. Tá sa posúva i viac na sever a pozdĺž Torysy prechádza do Poľska. Neisté je jej rozšírenie na strednom Slovensku. Najvýznamnejšou paleolitickou kultúrou je na Slovensku GRAVETTIEN. Gravettský ľud lovil mamuty, zajace beláky, soby, polárne líšky, kone, luníky, rosomáky, vlky, levy, medvede, veľa vtákov i slimáky. V tomto období sa udiala prvá zmena odlišujúca psa od vlka - jeho chrup sa zmenil na cikcakovitý. Ľudia žili v tlupách, ktoré sa menili na rody. Vyskytovalo sa tu matrilineárne zriadenie rodov, čiže tu bol matriarchát. Ženy a muži si delili prácu, stavali si prístrešky, vyhľadávali jaskyne a skalné previsy Crô – Magnon (Cromagnonci), Dolní Věstenice, Považie, Východoslovenská nížina, Barca (pri Košiciach).
Sídlenie sa stabilizovalo minimálne počas zimy v dlhodobých, po niekoľko tisíc rokov používaných aglomeráciách, chaty mali približne kruhový pôdorys, priemer 5 m. Jaskyne sa osídľovali iba prechodne, situácia v Deravej Skale naznačuje možnosť gravettskej chaty. Rozmnožuje sa umelecká aktivita v podobe venúš, iného figurálneho umenia, rytín, skalných malieb. Veľa dôkazov hovorí o dôležitej úlohe šamana vo vtedajšej spoločnosti. Bežné boli rôzne amulety. Hustota osídlenia stúpla a zaujali sa severnejšie oblasti. Zo západného Slovenska je množstvo lokalít, najdôležitejšie sú: Nemšová, Trenčianske Bohuslavice, Vlčkovce nad Váhom, Nitra, Svodín, Veľká Ves nad Ipľom a najdôležitejšia lokalita Moravany nad Váhom s nálezom venuše z mamutoviny. Na východnom Slovensku ide o lokalitu Cejkov, pozoruhodný nález kamenného červeno pomaľovaného idolu tvaru vulvy a rezby na kosti (tvár?); lokalita Kašov; lokalita Hrčeľ, Gánovce, Barca III, Slaninova jaskyňa- najst. gravettien v strednej Európe. Cromagnonskí ľudia (pomenovaní podľa prvého náleziska v kameňolome Crô-Magnon boli vynikajúci lovci. V tlupe pripravovali pasce dokonca mamutom, mohutným jaskynným medveďom a ďalšej veľkej zveri končiacej doby ľadovej. Ovládali už reč a mohli tak spoločne plánovať a loviť s oštepmi, kopijami a mohutnými kyjakmi, práve tak ako klásť pasce v podobe dôkladne zakrytých lapacích jám. Ich pracovné nástroje boli nielen početné a špecializované pre rôzne účely použitia, ale boli tiež precízne opracované. Ostrie oštepov, kamenné čepele nožov, kostené hroty harpún so spätnými zubami, perfektné pästné kliny, sekáče a ďalšie nástroje bol cromagnonský človek schopný optimálne zhotoviť cieleným otesávaním a štiepaním. Lovci sobov - a tvorcovia slávnych malieb v jaskyniach Altamira, Lascauix, Rouffignac, Les Trois Fréres - boli nositeľmi MAGDALENIENU. Zatiaľ najvýchodnejšími lokalitami sú jaskyne moravského krasu, i keď poza karpatský oblúk sa magdalénski lovci dostali až do východného Poľska. Preto treba overiť možnosť prieniku z týchto oblastí na východné Slovensko s jeho strategickými ložiskami obsidiánu. Rovnako kostená industria na lokalite Skalka pri Púchove naznačuje možnosť prieniku magdalenienu i na západné Slovensko so susednej Moravy. Pred vyrieknutím definitívneho záveru treba preskúmať i jaskyne Deravá Skala a Veľká Pec pri Prašníku. Na územiach nezaujatých magdalenskymi lovcami pokračoval Epigravettien.