Manufaktúry

 Manufaktúry - vznik a vývoj

Charakteristika obdobia  na prelome 15. a 16.storočia prevládali vo vyspelých krajinách sveta ešte stále feudálne vzťahy v rôznych obmenách. Napr. Čína, India, Japonsko, Kórea, Stredná Ázia, Moslimské krajiny, Rusko, Nemecko, Taliansko, Francúzsko.

            Do tohto obdobia na vidieku prevládalo drobné hospodárstvo roľníkov na pôde, ktorá bola vlastníctvom feudálov a boli na nich závislí. Toto drobné roľnícke hospodárstvo bolo v niektorých krajinách spojené najmä s veľkým statkom feudálov, ktoré sa zakladalo na poddanských povinnostiach voči feudálom. Vo väčšine miest feudálnych štátov Ázie, severnej Afriky a Európy prevládalo cechové zriadenie remeselníkov, ktorý mali vlastné výrobné prostriedky a pracovali na zákazku alebo pre trh a to väčšinou pre obmedzený miestny trh.

            V 14. a 15.storočí sa v najvyspelejších feudálnych štátoch objavili niektoré články tohto systému malovýroby, ktorá bola podriadená feudálom. V  Taliansko, vo Flandroch sa objavujú prvé, sporadické zárodky nových finančných vzťahov. V 16.storočí nastáva prelom vo vývoji ľudstva. V západoeurópskych štátoch sa rozkladá feudalizmus a cechové zriadenie sa začína rozpadať. Vytvára sa skupina ľudí ktorá kulminuje kapitál; výrobcovia sa stávajú ľuďmi osobne slobodnými, ale ich živobytie je podmienené z predaja svojej pracovnej sily. Postupne vznikajú malé roztrúsené manufaktúry, ktoré sa postupne centralizujú do veľkých celkov, cechových zväzov.

            Rozvoj techniky na počiatku 16.storočia

            Začiatkom 16.storočia bolo vo všetkých odvetviach výroby radikálne zdokonalené ručné remeselné pracovné nástroje a boli zavedené rozmanité vylepšenie vo výrobných technikách. Najvýznamnejšie pokroky boli dosiahnuté v odbore ťažobného a spracovateľského priemyslu v štátoch západnej Európy. Pokročila aj textilná výroba, ktorá svojím rozšírením zaujímala prvé miesto. Od 11. do 13.storočia bola vynájdená ručná kolová praslica, ktorá sa vo veľkej miere využívala v 14. a 15.storočí. Koncom 15.stor. sa zavádza kolovrat, zdokonalená ručná praslica. Zdokonaľujú sa aj ďalšie pomocné ručné nástroje v textilnej výrobe ako napr. hrebene, kefy na rozčesávanie vlny, nástroje na úpravu súkna.       Významným medzníkom v textilnej výrobe bolo to, že sa začalo používať nový druh vlákna, hodváb. Na konci raného stredoveku preniká z Byzancie a arabských krajín hodvábnictvo a výroba hodvábnych tkanín hlavne do Talianska, kde v 11. – 13.storočí vznikajú pomerne veľké strediská tohto, pre Európu nového priemyslu napr. Lucca, Benátky, neskôr Florencia. Hodvábnictvo sa v 16. Storočí rozšírilo do Francúzska, Španielska a niektorých nemeckých miest a dosiahlo značného rozvoja. Súčasne sa rozvíja výroba bavlnených látok. V baníctve, hutníctve , pri stavbe lodí a stavebníctve sa začínajú využívať primitívne mechanické stroje poháňane ľudskou silou, silou zvierat alebo silou padajúcej vody. To viedlo napríklad k zdokonaleniu vysokých pecí v ktorých sa zvýšila tavná teplota a železo sa dostalo do podoby taveniny, čo umožňovalo rozvoj ďalšieho odvetvia, zlievačstva. Hlavným hnacím motorom rano-novovekého priemyslu sa stalo vodné koleso s horným pohonom.

            Spoločenské zmeny.

            Zdokonalili sa pracovné nástroje čo viedlo k zvýšeniu produktivity práce. Zmenila sa štruktúra výroby, zväčšil sa objem priemyselnej výroby a vzniklo mnoho odvetví, ktoré dovtedy neexistovali. Prehĺbila sa spoločenská deľba práce hoci existovala aj v období pred 16.storočím ale jej rozsah bol pomerne obmedzený. Komplikovanosť výrobných techník viedla k tomu, že sa jednotlivé hospodárstva museli stále viac špecializovať na určité výrobné činnosti. Rast produktivity práce mal za následok zväčšenie množstva nadvýrobkov a to viedlo k hľadaniu nových trhov aj mimo hraníc mesta, štátu. Od poľnohospodárstva sa napríklad oddelil priemysel tkania ľanu, ktorý sa predtým výlučne sústreďoval na vidieku. Vzrastala tá časť poľnohospodárskej a dobytkárskej produkcie, ktorá bola určená pre  vlastnú potrebu roľníkov a feudálov, prípadne na výmenu za remeselné výrobky. Rozvíjajú sa staré priemyselné mestá a vznikajú nové. Väčší význam nadobúda vývoz priemyselných výrobkov a zahraničný obchod. Prvé etapy prechodu na manufaktúrnu výrobu je spojené s násilným zaberaním pôdy feudálmi a vyháňaním roľníkov, čo vytvorilo predpoklady na to, aby sa vytvorila dostatočná rezerva pracovnej sily.

            Vývoj Manufaktúr.

            Význam slova manufaktúra, pochádza z latinského výrazu manu facere – pracovať rukami. Priemysel sa vytváral tým, že sa malé podniky podrobovali obchodníkom a úžerníkom, alebo sa z malého výrobcu stal obchodník.

            Obchodník skúpi u remeselníka hotové výrobky, organizuje ich dopravu na miesto spotreby a predaja spotrebiteľom. Keď remeselník vyrába polotovary, obchodník ich kupuje a dodáva inému remeselníkovi na ďalšie spracovanie. Napríklad kupuje u pradiara priadzu, ktorú dodáva tkáčovi. Pretože obchodník disponuje peňažnými prostriedkami, ktoré získal z obchodných ziskov a ktoré sú omnoho väčšie, než majú remeselníci, poskytuje obvykle remeselníkovi v prípade potreby úver. Rozšíreným javom bolo to, že sa remeselníkovi poskytoval úver formou dodávky surovín, pretože remeselníci mnohokrát nemali dostatok hotovosti, aby si suroviny nakúpili. Takýto vzťah medzi remeselníkom a obchodníkom viedol k vytvoreniu hospodárskej závislosti výrobcu na obchodníkovi. Stupeň a konkrétne formy tejto závislosti boli rôzne. Spočiatku nakupoval remeselník suroviny u ktoréhokoľvek obchodníka a ešte si zachovával úplné vlastníctvo svojho majetku a náradia. Neskôr sa u obchodníka zadlžoval pretože od neho dostával suroviny iba na úver. Pritom mal väčšinou remeselník pevne stanovenú odmenu za vyrobený výrobok. Prakticky, remeselník dostával suroviny a vyrábal z nich pre obchodníka výrobky za vopred stanovenú cenu. Takáto forma závislosti remeselníka na obchodníkovi bola najrozšírenejšia v Z E. v 16.storočí. Postupne sa závislosť prehlbovala a z remeselníka sa stal pracovník pracujúci za mzdu. Tento model sa rozvíjal najmä na vidieku, na ktorý sa nevzťahovali cechové obmedzenia platiace v mestách a roľníci sa postupne stávali zamestnancami obchodníkov. Spočiatku tomu zodpovedala aj kvalita výrobkov vyrobených v týchto manufaktúrach.

Manufaktúry delíme na dva typy:

1. Rozptýlené – Obchodník (faktor) dodával do domácností remeselníkov suroviny, alebo polotovary a vyzdvihoval hotové výrobky, ktoré odvážal do centrálneho skladu alebo priamo ku spotrebiteľovi.

2. Centralizované – v jednom komplexe boli združený remeselníci ktorý sa zúčastňovali určitým podielom práce vo výrobnom procese výrobku. Pracovali pod vedením majstra alebo vedúcim výroby