Dobýjanie Ameriky

 Hernando Cortéz pôvodne študoval právo, no po dvoch rokoch na univerzite sa vzdal štúdia a vydal sa na Haity, ostrov, ktorý vtedy lákal mnoho mladých španielských dobrodruhov. V santo Domingu vykonával úrad notára, kde získal priazeň miestodržiteľa Diega Velasquéza a s jeho dcérou Katalinou sa oženil. V roku 1511 sa Cortéz ako člen Velasquézovej výpravy podieľaľ na dobytí Kuby. Od svojho svokra získal pozemky a indiánov na ich obrábanie, no on len ctižiadostivo prehlásil :“ Neprišiel som do Ameriky, aby som sa ryl v zemi ako nejaký sedliak. Prišiel som, aby som získal zlato“.

Zlom v jeho živote prinieslo zoznámenie sa s námorníkom Bernalom Diazom, ktorý sa zúčastnil prvej španielskej výpravy k brehom mexického poloostrova Yucatán. Táto výprava síce dopadla katastrofálne, no Európania sa tu po prvý raz stretli s vyspelou civilizáciou Mayov. Rozprávalo sa o huste obývanom území s výstavnými mestami lesknúcimi sa zlatom- toto nadchlo aj Cortéza.

Dňa 18. Februára 1519 vyrazil z prístavu Santiago de Cuba s 11 loďmi, 600 mužmi, 16 koňmi, 14 delami k brehom Nového Španielska (nazvané Mexico). Cortézova flotila dosiahla pobrežie Yucatánu a plávala ďalej až k územiu dnešného mexického štátu Tabasco, kde sa 14. Marca vylodili. Tu sa odohrala aj prvá bitka s Indiánmi, v ktorej zvíťazili len vďaka jazdcom, Domorodci totiž nepoznali kone, považovali jazdca a koňa za jednu bytosť a zo zdesenia pred nimi utekali. Porazení národ Chontalov si chcel bielych mužov nakloniť, prinášali im dary a medzi nimi aj dcéru náčelníka ,ktorá sa stala Cortézovou milenkou a tlmočníčkou.

Z tabasca pokračovali smerom na sever, vylodili sa na ostrove San Juan de Ula. Správy o príjazde Cortézovej výpravy vyvolali v zemi Aztékov mimoriadne vzrušenie, všetci totiž v ňom videli naplnenie dávnej legendy o návrate boha Quetzalcoatla. Ktorého zobrazovali ako muža vysokej postavy, s bielou tvárou, obrovskými fúzmi.

Aj keď sám vládca Aztékov Montezuma veril v legendu, správal sa voči španielom obozretne. Poslal posolstvo s bohatými darmi a odkaz aby nepostupovali ďalej do ich zeme, avšak vidina zlata teraz bola omnoho silnejšia.

V Cortézovej výprave nastal problém. Jeho družina bola unavená a chceli sa vrátiť na Kubu k svojim statkom. Vtedy dal dvoch vodcov obesiť, posádku zbičovať a nariadil lode spáliť a potopiť- od tejto chvíle posádka mala len dve možnosti- dobyť Mexico alebo umrieť. A tak 16.augusta 1519 vyrazilo do vnútrozemia 300pešiakov, 15 jazdcov, 1000 indiánskych nosičov, ktorí neniesli len zásoby ale aj delá ale aj 1000 totonackých bojovníkov, ktorí videli v Aztékoch svoju porobu.

Na ceste do metropoly Tenochtitlanu ležalo náboženské stredisko Cholula. Jeho obyvatelia prijali Cortéza so zdanlivým nadšením, avšak jeho indiánska milenka vyzvedela, že neďaleko je pripravená 20 000 aztécka armáda. Cortéz preto nechal ľud z Choluly brutálnerozstrieľať s delami a po tejto krvavej udalosti sa vydesený vládca Montezuma rozhodol, že sa vzdá a venoval Španielom palác svojho predchodcu. Dobyvateľ sa mu za to odvďačil tým, že ho zajal a prinútil mu vydať obrovské poklady.

Po tomto úspechu vznikla závisť na Kube a jeho vlastný svokor vypravil flotilu aby ho pokorila. Cortéz preto prenechal velenie Pedrovi de Alvaradovi a so 17 mužmi sa vypravil naproti svojim sokom. Avšak družinu rivala podplatil aztéckym zlatom.

V Tenochtitlane zatiaľ Alvarado zmasakroval náboženské zhromaždenie aztéckych veľmožov a tým prebudil všeobecnú nenávisť voči „bielym bohom“. Keď sa Cortéz vrátil vypuklo otvorené povstanie, Montezuma sa snažil dav kľudniť, no nešťastím ho trafil šíp jeho vlastného ľudu. Aztékovia výpravu celkom obkľúčili, mnoho španielov zahynulo alebo sa utopili v jazere pod ťarchou nakradnutého zlata. Pozostatky Cortézovej armády sa dostali do zajatia armády vedenej Cihuacom, no Cortéz sa prebil k vodcovi a brutálne ho na jeho nosidlách zavraždil , keď Aztékovia zistili, že prišli o svojho vodcu, dali sa na ústup. Španiely pozbierali sily, spojencov a keď prenikli do mesta zmasakrovali obyvateľov a zničili paláce. Posledného vládcu brutálne umučili.

Napokon bol odvolaný a celý svoj ďalší život bol zasypávaný rôznymi žalobami a intrigami. „Lepšie by som bol na tom, keby som namiesto trmácania sa radšej obstarával svoje statky, nemal by som aspoň za potrebu ťahať sa s úradníkmi koruny, proti ktorým je ťažšie sa brániť, než proti nepriateľom, ktorých zem som dobyl“

Ďalším španielskym dobyvateľom bol Francisco Pizzaro, ktorý sa vydal hľadať „zem zlata“. Jeho prvá expedícia skončila katastrofou, no druhá však dosiahla jeden z prístavov ríše Inkov Tumbezu a priviezla z tade dary nielen vo forme zlata a drahokamov ale aj pre Európanov nové zvieratá- lamy.

Pizzaro nemohol zohnať peniaze, a tak a vybral do španielska k cisárovi a kráľovi Karolovi V., ktorý ho vďaka jeho pozoruhodným objavom menoval miestodržiteľom ešte nedobytého no už pokrsteného miesta- Novej Kastílii. V januári 1531 vyplávali z Panamy 3 lode, 180 mužov a 37 koní na palube. Avšak v Tumbeze ich čakalo prekvapenia- bohatý prístav bol v troskách, medzitým ho totiž vypálili iní Indiáni. Pizzaro teda ďalej plával na juh, kde založil prvé európske mesto v Peru, ktoré nazval San Miquel. Tu sa mu doniesli správy o vnútorných problémoch v ríši Inkov, pochopil, že to môže využiť vo svoj prospech. Vyrazil 21. Septembra  1532 so 180 mužmi. Novým vládcom Inkov sa stal Huascara, ktorý sa rozhodol že bielych mužov priateľsky prijme v meste Cajamarca. No než tam prišiel Pizzaro obsadil všetky budovy a do cajamarskej pevnosti umiestnil svoje delá. Keď priviedli vládcu na zlatých nosidlách privítal ich len mních s krížom v jednej ruke a s bibliou v druhej. Prostredníctvom tlmočníka vyžiadal vládcu aby sa zriekol pohanstva a prijal pravú vieru, avšak keď s tým nesúhlasil mních vykríkol: „zabite pohanov!“ Španieli uzavreli priechody a povraždili 3000 indiánov. Aj keď v prepočte na jedného Európana pripadlo 350 Inkov opakoval sa scenár Aztékov. Ako náhle bol zajatý vládca ľud prestal bojovať. Vládca výmenou za svoju slobodu im prisľúbil, že naplní celý svoj palác zlatom, Inkovia priniesli 55 ton zlata a 12 ton striebra. Avšak vládca bol aj tak zabitý. Ani toto však Španielom nestačilo a v honbe za zlatom zamierili k bránam hlavného mesta Inkov Cuzca. Pizzaro sa tu usídlil avšak ani zlato mu neprinieslo šťastie. Závistlivý španieli mu preťali krk mečom.

Hernando Cortéz síce dobyl Aztécky Tenochtitlan, ale ďalšiu vyspelú kultúru strednej Ameriky- Mayov ušetril. Až o dva roky neskôr pristál pri brehoch poloostrva Yucatán so 4 korábmi a 400 vojakmi Francisco de Montejo, ktorý sa pred tým už zúčastnil ťaženia proti Aztékom. Zvíťazil zásluhou svojho delostrelectva a železných zbraní, proti ktorým Mayovia s drevenými oštepmi nemali šancu. Na bojisku ostalo 1200 mŕtvych domorodcov. Španieli pritiahli k opustenému mestu Chichen itza. Po správach o dobytí Peru sa de Montejove vojsko rozpadlo, všetci žoldienri sa totiž ponáhľali za zlatom Inkov a sám Monteja prenechal svoje velenie synovi Franciskovi. Postupne ovládol polovicu poloostrova Yucatán, tu založil mesto Meridu. Definitívnu bodku za históriou tejto veľkej pôvodnej americkej kultúry spravil františkánsky misionár Diego de Landa. Aby z ich myslí vyhnal pôvodne náboženstvo, nechal v ich poslednom hlavnom meste Mani 12. jún 1562 zničiť všetky dostupné mayské rukopisné knihy. Avšak paradoxne jemu ďakujeme za najdôležitejšie správy o dejinách mayskej civilzácie. Napísal ich, keď bol predvolaný pred súd za spáchané krutosti na Indiánoch.

                „Keď sa človek pozrie na vec zblízka, pozná, že všetko, čo títo Indiáni robia a hovoria, sa nejakým spôsobom týka kukurice, takže nechýba mnoho, aby ju považovali za božstvo. Zaľúbenie a nadšenie, potešenia, ako keby kukuričné pole bolo ich konečným cieľom a vrcholným šťastím.“ (rukopis zo 16.storočia)

Príliv zlata a striebra z Nového sveta zapríčinil v konečnom dôsledku zníženie ceny drahých kovov a zároveň inflačný rast ceny potravín a tovaru. V prvých desaťročiach 16. Storočia sa privážalo do španielska približne 5 ton zlata ročne v 50.-tych rokoch až 42 ton. Sám Pizzaro poslal Karolovi V. 29kilogramov vážiacu sochu ženy, 26 kilovú plastiku lamy. Indiánske poklady ´však nikomu nepriniesli  prospech. Zlato a striebro prehýrili, Pizzara pre to zabili a Cortéz umrel v biede. Karol V. aj jeho syn poklady minuli na armádu a absurdné vojny a dotiahlo sa to v roku 1557 keď Španielsko vyhlásilo štátny bankrot!

Toulky minulostí světa 6

Kolonizácia  a jej dôsledky

Cena ,ktorú zaplatli domorodé národy bola privysoká. Prvé koloniálne expanzie boli rýchle a krvavé, ale následný dlhodobý proces využívania a zneužívania si vyžiadal obrovský počet životov. Domorodé populácie boli navždy zničené a tvár kontinentu sa zmenila. Najviac obetí však zapríčinili dovlečené európske choroby, proti ktorým neboli domorodci imúnni.

Pre porovnanie stredného Mexica:

1.        1521- 25 miliónov ľudí

2.       1532- 16

3.       1568- 2,6

Udržanie ekonomiky si čoskoro vyžiadalo dovoz otrokov  z Afriky.

Španieli roku 1545 objavili veľké náleziská striebra v peru a v Mexiku, ich bane si získali takmer mýtické miesto v európskom povedomí. Je samozrejmé ,že po bohatstve zatúžili aj ostatné mocnosti.

Dejiny Európy od najstarších civilizácií po začiatok tretieho tisícročia, John Stevenson

Svetové hospodárstvo

Významné hospodárske osi sa presunuli zo Stredomoria na Atlantický oceán.  V rokoch 1500- 1620 priemerná úroveň cien vzrástla o 300- 400%. Táto cenová revolúcia sa vysvetľuje rozmachom obchodu, nárastvom množstva peňazí v obehu, prílivom cenných kovov zo zámoria, zvýšením dopytu po poľnohospodárskych výrobkoch. Zisky z obchodu a nárast príjmov nútil rozširovať investície, základný činiteľ  hospodárskeho rastu. Európa si žila nad pomery, míňala viac ako ušetrila.

16. storočie sa pokladá za zlatý vek a hlavne pre Španielsko, kam prúdila korysť z Ameriky. Španielske zlato prispelo k rozvoju francúzskeho, holandského a anglického priemyslu. Severozápadná Európa sa stala dôležitejším hospodárskym strediskom a Amsterdam jeho metropolou.

Cukor a textílie tvorili základ medzinárodného výmenného obchodu. Vyhranila sa trojuholníková podoba obchodu. Európske výrobky sa v Afrike vymieňali za otrokov určených na americké plantáže a lode sa vracali do Európy naložené cukrom, tabakom a bavlnou.

Európska expanzia vyvolala obrovské zmeny v oblasti poľnohospodárstva. Zavádzali sa európske výrobné postupy, vymieňali sa rastliny a zvieratá medzi svetadielmi, čo prispelo k zmierneniu nedostatku potravín. Rastliny privezené do Európy sa tu začali pestovať a zlepšili výživu obyvateľstva, tým začala stúpať populácia. Najväčší význam mala kukurica a zemiaky. Ďalej to boli fazuľa, paradajky, tekvica, káva, kakao, vanilka, čaj a koreniny.

Európania do amerického hospodárstva zaviedli kone , ovce a dobytok, obilie, vínnu révu, olivovník, cukrovú trstinu, ryžu.

Dejiny europy, napísalo 12 európskych historikov

Pôvodný Američania sa strácajú v hmlách času, niektorí romantici tvrdia, že prišli z mýtickej Atlantídy, iní ,že sa prihnali z Ázie alebo Afriky. Najpravdepodobnejšie však je ,že sa sem kočovný ľud dostal zo Sibíru alebo Aljašky. Ľudia sa tu objavili pred 15 000- 20 000 rokmi, postupovali pred zimou stále na juh až dosiahli svoj cieľ osídlenia. Keď sa rozplynula ľadová pokrývka a more stúplo, ocitli sa títo migranti odrezaný od zvyšku ľudstva s výnimkou krátkodobých nájazdov Vikingov v Grónsku a na Newfounlande.

Okolo roku 2000- 1500 pnl. Začala v dnešnej strednej Amerike kočovná indiánska tradícia ustupovať stálejšiemu osídleniu založenému na farmárstve. Usadlejší život poskytoval voľný čas pre zložitejšiu kultúru, rozvoj náboženstva, remesiel, umenia, vedy, občianskej správy a organizovanej vojny. Vyvynula sa sociálna štruktúra. V období medzi rokmi 300 pnl- 900 nl. Dosiahla táto oblasť s veľkými náboženskými strediskami, gigantickými pyramídami, chrámovými komplexmi kultúrny vrchol. Mayovia dokonca vytvorili presnejší kalendár, než bol ten, čo mal Kolumbus. Okolo roku 900 nastal úpadok mayskej kultúry a náboženské centrá boli opustené.

Bojovní Aztékovia ,ktorí prišli zo severozápadu založili v roku 1325 mesto Tenochtitlan (dnes Mexico city). Keď sem v rooku 1519 vtrhli španieli ovládala Aztécka ríša 5 miliónov ľudí, ktorí boli dedične priilegovanou vrstvou. Ich hospodárstvo bolo založené na poľnohospodárstve a medzi náboženské praktiky patriliaj ľudské obete slnečnému bohovi.

Dejiny spojených státu amerických, George B. tindall, David E. Shi