Východní Slovania v ranom stredoveku

a) Vznik Kyjevskej Rusi
b) Ruský štát do konca 12.storočia
c) Kultúra Kyjevskej Rusi 

Kyjevská Rus

-prvý štátny útvar vých. Slovanov, kt. sa rozvíjal od 9.-12.stor. a to najmä v lesostepnej a stepnej oblasti Ruska
-prírodné podmienky→ pre tieto oblasti boli príznačné čiernozeme, dostatok ornej pôdy, kt. však nemohla byť využívaná celoročne z dôvodu zamrzania pôdy
-pestovala sa hlavne raž a rozvinuté bolo aj dobytkárstvo
-životnú úroveň obyvateľstva, kt. zaisťovalo poľnohospodárstvo len v nevyhnutnej miere, zvyšovalo prírodné bohatstvo → lesy oplývali zverinou, kt. dávala mäso a kožušiny, vodné toky veľkým množstvom rýb, dôležité boli aj kvalitné včelárstvo
-politické dejiny→ za počiatok štátu sa tradične považuje spojenie dvoch najvýznamnejších stredísk Novgorodu a Kyjeva
-na prastarej obchodnej ceste zo Škandinávie do Konštantínopolu ležali tieto dve najvýznamnejšie obchodné strediská
-touto cestou prenikali družiny nomádskych kupcov a bojovníkov, kt. hlľadali odbyt svojho tovaru alebo vojenskú službu v Konšt.
-byzantíci im hovorili „Varagnoi“, Slovania zmenili toto slovo na „Variagovia“
-ríša mala spočiatku podobu niekoľkých mohutných kmeňových zväzov, tie boli postupne spájané a tak vznikla silná ríša
-jej panovníci sa spočiatku titulovali kagani, neskôr ako veľkokniežatá kyjevské, svoj pôvod odvodzovali od vládcu Novgorodu Rurika a preto sa nazývali Rurikovci
-najvýznamnejší panovníci →
-Rurik (860-879) sa usadil južne od jazera Lagoda, založil kniežací hrad Novgorod, tak isto aj Polock a Rostov. Pravdepodobne len prestaval staré hradiská, lebo tieto mestá už existovali
Oleg (879-912)-po Rurikovej smrti sa kniežacieho stolca chopil jeho ďalší brat Oleg. Bol najstarším z rodiny
-zostavil vojsko z Varjagov, Slovanov a Fínov a vydal sa na juh, kde si podmanil Smolensk a Lubeč. Dostal sa aj pred brány Kyjeva. Zradou sa zmocnil správcov mesta a dal ich popraviť
-ostal v Kyjeve a stal sa pánom Novgorodu, Smolenska a Kyjeva a tým aj pánom riečnej cesty od Baltického mora k Čiernemu.
-roku 907 zozbieral vojsko a po vode i po súši tiahol na Konštatínopol/Carihrad
- Lev VI. Múdry sa mu zaviazal k poplatku. Na slávnosti im ale ponúkli otrávené jedlo. Táto zrada bola odhalená, a preto na Konštantínopol uvalil ťažkú vojnovú daň.
Igor I. (913-945)- ďalšiu výpravu proti Konštantínopolu podnikol Igor
-išiel po Dnepri a plienil pri tom byzantské provincie. Na to sa byzantskí velitelia a admiráli spojili a nad Igorom zvíťazili. Ten si pri odvetnej výprave povolal na pomoc Pečenehov, čoho sa byzantský cisár zľakol a prijal stanovené poplatky a novú obchodnú zmluvu
-o tejto druhej, trestnej výprave sa ale byzantské pramene a spisy západu nezmieňujú,spomína ju iba Nestor ,pri návrate do Ruska bol Igor zajatý a zavraždený Drevľanmi, ktorých si chcel podmaniť
Oľga, (945-957)- vdova po Igorovi,ujala sa vlády za neplnoletého syna Sviatoslava
-jej prvým cieľom bolo pomstiť sa. Drevľania k nej poslali 2 posolstvá a ponúkli jej manželstvo s ich kniežaťom. Odmietla. Obliehala Iskorosten a nakoniec ho vypálila. Časť obyvateľstva dala povraždiť a časť vzala do otroctva.
-odišla do Konštantínopolu za cisárom Konštantínom Porfyrogenetom, dala sa pokrstiť a prijala meno Helena
-keď Sviatoslav dospel, naliehala na neho aby sa dal tiež pokrstiť a prijal kresťanstvo ,ten sa ale nechcel nechať vysmiať svojou vojenskou družinou a rázne matku odmietol
Sviatoslav I. (957-972): počas svojej vlády si podrobil Chazarov, o čom sa nám nezachovali podrobnosti, ale vraj dobil ich hlavné mesto- Biele mesto na Done,oslabením civilizovaných Chazarov sa posilnili pozície barbarských Pečenehov.
-viedol vojnu s Byzantskou ríšou o Bulharsko, Nestorove správy sú kusé a zmetené , čím sa snaží zatajiť neúspech a splieta epické rozprávky s historickými faktami
-presnejšie a nestrannejšie fakty nám poskytuje Leon Diakon -podľa neho požiadal cisár Nikeforos II. Fokas Sviatoslava o pomoc, keď sa chcel pomstiť bulharskému cárovi Petrovi, Sviatoslav vtrhol do Bulharska a zmocnil sa jeho hlavného mesta, Preslavy na Dunaji
-keď Peter zomrel, chcel sem Sviatoslav presťahovať svoje hlavné mesto. Tým by sa stal veľkým nebezpečenstvom pre Byzantsko.
v tom období sa na cisársky trón dostal Ján I. Cimiskos (969-976), ktorý vyzval Sviatoslava, aby dodržal pôvodnú dohodu a opustil Bulharsko,ten to však odmietol.
-začiatkom marca 972 začala vojna medzi Ruskom a Byzantskom. Cimiskos obliehal Preslav, ktorý bol bránený len niekoľkými oddielmi. Tie sa utiahli do kráľovského hradu, kde nakoniec uhoreli
-stret vojsk sa odohral pri Dorostoli (pri Silistrii). Boj bol dlho vyrovnaný, no nakoniec sa Sviatoslav stiahol do mesta, ktoré bolo následne obliehané. Počas vyjednávaní prisľúbil Cimiskos Rusom voľný odchod za podmienky, že budú Byzantsko ochraňovať a nie napádať
- Sviatoslav toto prijal, no na spiatočnej ceste si na nich počkali Pečenehovia a všetkých, vrátane Sviatoslava, povraždili.
-Vladimír I.-(978-1015) v cirkevných dejinách nazývaný Vladimír Krstiteľ
-jeho vláda je charakterizovaná ako rozmach gramotnosti v tejto oblasti , čo bol následok prijatia kresťanstva v roku 988
-výklady o prijatí kresťanstva sa rôznia, Vladimír I. si uvedomoval, že pohanské kulty sú už zastaralé a preto sa začal rozhliadať po iných nábož. systémoch
-rozhodujúcim impulzom pre prijatie kresťanstva boli politické vzťahy s Byzantskou ríšou
-roku 987 Vladimíra požiadal byzant.cisár Basileos II. o pomoc,aby mu poslal vojsko, pretože potreboval potlačiť vzburu vo vojsku, Vladimír mu poslal 6000 bojovníkov
-ako protislužbu si Vladimír I. vyžiadal ruku cisárovej sestry Anny Byzantskej, byzantský cisár pod hrozbou vojny súhlasil
-ako podmienku si cisár ale vynútil, že Vladimír prijme krst, a to osobne aj pre svoju krajinu, a zriekne sa všetkých svojich manželiek a súložníc, cisár súhlasil dal sa pokrstiť a odišiel so svojou manželkou do Kyjeva
-na územie Rusi prichádzali bulharskí misionári
-za jeho vlády sa začalo aj s výstavbou kamenných stavieb, poddaní ho považovali za pohostinného a štedrého panovníka
-panovník viedol aktívnu zahraničnú politiku a počas svojej vlády podpísal mnoho mierových, diplomatických a obchodných zmlúv s vladármi iných štátov: Štefanom I. (Uhorsko), Boleslavom I. Chrabrým (Poľsko), Boleslavom II. (České kráľovstvo), Silvestrom II. (rímsky pápež) a Basileiom II. (Byzantská ríša).
-Jaroslav Múdry- (1016-1054) jeho vládu možno považovať za vrcholné obdobie vývoja Rusi
-pokračoval v expanzívnej politike- získal územia na západ o d Kyj. Rusi, kt. obývali Poliaci a podrobil si pohanské kmene Pečenehov → na počesť víťazstva nad týmto kmeňom dal v Kyjeve postaviť Chrám svätej Sofie, ktorý po maliarskej stránke dokrášlili tí najlepší umelci a maliari z Konštantínopolu
-za jeho podpory rástla cirkev, zakladali sa chrámy a kláštory
-jeho najväčším úspechom bolo vytvorenie jednotných zákonov Kyjevskej Rusi- RUSKÁ PRAVDA, kt. sa stali právnym kódexom celej krajiny,
-Ruská pravda postihuje prečiny a zločiny podľa sociálneho postavenia postihnutého- za poškodenie „kniežacieho muža“ boli tresty najvyššie, nižšie boli pri škodení prostých ľudí a najnižšou vrstvou obyvateľstva boli „cholopi“, ktorí neplatili dane.
-začal raziť mince- tzv. Jaroslavské striebro- na jednej strane bol zobrazený Ježiš Kristus a na druhej strane Juraj Drakobijec, ochranca Kyjevskej rusi
-dedičom Jaroslava bol jeho syn Iziaslav (1054-1073), kt. zvrhol jeho brat Sviatoslav II.(1073-1076), Iziaslav utiekol k nem. cisárovi Henrichovi IV. a vrátil sa až po bratovej smrti, avšak vládol už len dva roky
- jeho syn Sviatopolk súperil so strýkmi ,kt. si nárokovali na trón podľa starého práva najstaršieho z rodiny
-na trón nastúpil Vsevolod (1078-1093)
-Vladimír II. Monomach-(1113-1125) za jeho vlády druhé vrcholné obdobie
-bol veľmi talentovaný spisovateľ –jeho diela sa dodnes zachovali iba v jedinom súbore Lavrentijského letopisu
-v jeho diele je ideálne vykreslený obraz o kresťanskom panovníkovi, ktorý je národu predstavený ako pracovitý, štedrý a pokojný vladár. Sú v ňom zhromaždené biblické a bohoslužobné texty, apokryfy a všetka dovtedajšia byzantská literatúra
-po Vladimírovej smrti sa však ríša začala rozpadať na samostatné kniežatstvá, medzi ktorými najvýznamnejšie bolo vladimírsko-suzdaľské, novgorodské a haličsko-volyňské,zo začiatku bolo týchto kniežactiev pätnásť
-proces politického trieštenia sa však stále prehlboval a vyvrcholil v 14. storočí, kedy existovalo dokonca 250 kniežactiev, na ich čele stáli väčšinou kniežatá z rodu Rurikovcov
-nevraživosť medzi kniežactvami a rozdrobenosť zapríčinila, že sa útoku Mongolov 1240 nedokázali ubrániť a ríša sa rozpadla

Dejiny Ruska do 12 stor.

-v období 7.stor pr.Kr. až 5.stor. žili na území európskej časti Ruska a medzi riekami Volga a Oka ugrofínske a baltské kmene, čo dokazuje diakovská kult.
-v období 1.stor. pr. Kr. tu existoval štát Skýtov a Bosporský štát
-v období sťahovania národov sa na území Ruska usadili slovanské kmene
-územie Ruska bolo rozdelené medzi viacero kmeňov a na viac oblastí: vých. časti europského Ruska patrili pod nadvládu tureckej ríše, v 7-10 stor. sa na území dolného Povolžia, sev. Kaukazu a Azovského mora usadili Chazari, južné časti ruska boli súčasťou ríše Balhov
-od 9.-13.stor. bolo územie Ruska súčasťou Staroruského štátu čiže Kyjevskej Rusi

Ruské umenie
Kresťanstvo a príchod umelcov a staviteľov z Byzancie do Ruska znamenali výrazný zvrat v architektúre Ruska. Namiesto tradičného dreveného staviteľstva vznikla murovaná architektúra so špecifickými znakmi. Prvé ruské kresťanské knieža Vladimír dal stavať murované chrámy, na ktorých sa podieľali umelci z Byzancie. Aj najstaršia kyjevská stavba, Chrám Božej Múdrosti (sv. Sofie) z roku 1037, vznikla ako paralela ku konštantínopolskému chrámu. Už tu sa objavila zvláštna tendencia ruského staviteľstva smerujúca k šírkovej kompozícii. Päťloďová bazilika má navyše nový podporný systém, pri ktorom je klenba opretá o pilastre. Bazilika mala aj vstavané schodisko, ktoré viedlo na ochodzu na poschodí. Novým prvkom je i trinásť kupol v zastrešení katedrály, čo prekonáva byzantské vzory. Podobnú koncepciu mal aj novogorodský Chrám Božej Múdrosti ( sv. Sofie). Zvláštnosťami vynikajú i chrámy vladimirsko – suzdaľskej oblasti. V bazilikách niet veží a majú niektoré architektonické prvky románského slohu. Fasády sú členené pilastrami a lizénami, ako aj reliéfmi vytesanými do kameňa. Príkladom je Kostol usnutia Panny Márie(1158), Kostol sv. Dimitrija(1193) vo Vladimíre alebo Katedrála Narodenia Panny Márie v Suzdale. Ako solitér v krajinnom rámci bol postavený malý kostol nad riekou Nerli z roku 1164. V 13. a 14. storočí sa štýl architektúry zmenil a pribudol doň gotické prvky. Výrazný stavebný rozvoj Moskvy sa začal až v 15. storočí.
Tesne spojené s byzantskými podnetmi bolo zjavené aj v ruskom maliarstve. K najstarším zachovaným fragmentom parí interiér kyjevského Chrámu Božej Múdrosti, kde pôvodná výzdoba pozostávala z fresiek a mozaík. Nástenná maľba sa zachovala aj vo Vladimire. V 14. Storočí vstúpila už i do freskového maliarstva gotika( Novogorod, Pskov).
K najvýznamnejším súborom ruského maliarstva patria ikony. Základným dielom je ikona Vladimírska Bohorodička, ktorej autorov treba hľadať v dvorskom okruhu konštantínopolských maliarov. Už na konci 11. storočia však poznáme maliara Alipija, mnícha Pečerskej Lavry. Novgorodská škola sa však už v 14. -15. storočí vyznačovala celkom svojbytnými črtami, ktorých tvorcom bol novgorodský maliar Theofana Grék, autor ikon jedinečných kvalít. Okrem ikon maľoval nástenné maľby. Na jeho dielo neskôr nadviazal jeho žiak Andrej Rubľov. Rubľovové maliarske diela sú naplnené vrúcnosťou a citovosťou, ale aj veľkou formálnou eleganciou a lyrickou poetikou.

Rozvoj poľnohospodárstva, remesla, miest a obchodu

Poľnohospodárstvo na konci 10. a na začiatku 12. storočia, roľníci
Obdobie od konca 10. storočia do začiatku 12. storočia je veľmi dôležité pre vývoj feudalizmu v starej Rusi. V ruskom poľnohospodárstve stále prevláda poľné hospodárstvo. Na severe bolo hlavným poľnohospodárskym náradím drevené radlo so železným hrotom a na juhu to bolo pluh a radlo. Orná pôda sa skyprovala drevenými bránami. O vyspelom poľnom hospodárstve svedčí aj remeselná výroba poľnohospodárskeho náradia. Pri vykopávkach boli nájdené kováčske dielne z 12. a 13. storočia, kde boli nájdené kosy, kosáky a radlice. Bol rozšírený úhorový systém poľnohospodárstva, pri ktorom sa pôda po zoraní niekoľko rokov neosievala. Pestovali sa rôzne poľnohospodárske plodiny, hlavne proso, ovos, pšenica, pohánka, hrach, mak a ľan. Zo záhradníckych plodín to bola repa, kapusta, bôb, cibuľa, cesnak, chmeľ a z ovocných stromov višňu a jabloň. Pomalšie sa však vyvíjal chov dobytka.
Ako ťažná sila sa používali v poľnohospodárstve kone a voly. I keď sa poľnohospodárska výroba zdokonaľovala, úroda nebola veľká. Častými zjavmi boli neúroda a hlad. V hospodárstve mal naďalej význam lov, rybolov a brtníctvo. Na zahraničný trh putovali z Rusi kožušiny veveričiek, kún, vydier, bobrov, líšiek a tiež med a vosk. V tomto období bola pôda rozdelená medzi štát, ktorý z nej vyberal od obyvateľstva daň, a feudálov ako majetok, ktorý sa mohol dediť (neskôr sa začal nazývať votčina). Moc bola v rukých kniežat a bojarov. Kniežacie panstvo sa skladalo z panského dvora, kde stáli paláce feudála a obytné budovy jeho dvorskej čeľade, a z okolitej pôdy. Pozemkové vlastníctvo bolo chránené zákonom. Postavenie roľníkov nebolo rovnaké, čo môžeme súdiť podľa toho, že ich zavraždenie sa pokutovalo tak isto ako zavraždenie otroka, 5 hrivnami, ale za zavraždenie slobodného muža bola pokuta 40 hrivien a za zavraždenie feudála až 80 hrivien. Roľníci však neboli spokojní so svojím postavením, čo sa prejavovalo útekom, ozbrojeným zbojníctvom, zapaľovaním kniežacieho majetku a otvorenými vzburami. Takéto akcie boli časté za vlády Vladimíra Svjatoslaviča. Roku 996 rozhodol Vladimír o trestaní takýchto roľníkov smrťou, no neskôr to
nahradil peňažnou pokutou.

Remeslo, obchod, mestá
Rozvoj remesla dokazuje, že v 11. a na začiatku 12. storočia nastali zmeny. V tejto dobe sa vyrábali odevy, obuv, rôzne zariadenia a poľnohospodársky inventár. Táto výroba sa ešte neoddelila od poľnohospodárstva, oddelilo sa len kováčstvo a hrnčiarstvo. Remeselného charakteru nadobudla aj rezba do kosti a tesárstvo. Niektorí remeselníci odišli pod hradby kniežacích opevnení, kde zakladali remeselnícke osady. K odtrhnutiu remeselníkov od dediny prispel rozvoj poľnohospodárstva a tiež odtrhnutie remesla od poľnohospodárstva. Strediskami rozvíjajúceho sa remesla sa stali mestá, v ktorých bolo v 12. storočí okolo 60 remeselníckych odvetví. Podstatná časť remesla bola založená na hutníctve. Na dedine sa síce ešte neoddelilo tavenie vo vysokých peciach od kováčstva, ale pri spracovaní železa a ocele v meste sa vytvorilo najmenej 16 kvalifikácii. O technickej úrovni hutnej výroby svedčí to, že remeselníci používali zváranie, liatie kovov či kalenie ocele. Ruskí remeselníci vyrábali v 11. a 12. storočí okolo 150 druhov výrobkov zo železa a ocele. Ich produkcia mala veľký význam pre vývoj obchodu na dedine i v meste. Staroruskí klenotníci vedeli raziť farebné kovy. V remeselných dielňach sa zhotovovali nástroje (radlice, sekery, kliešte a pod.), zbrane (štíty, brnenia, kópie, meče a pod.), predmety dennej potreby (kľúče a pod.) a zlaté, strieborné, medené a bronzové ozdoby. V umeleckom remesle poznali ruskí majstri veľké množstvo techník, čo umožnilo, aby sa zachovali skvostné výrobky so zlatými a striebornými inkrustáciami na železe a medi. V starých ruských mestách sa rozvíjalo aj také odvetvia remesla, ako hrnčiarstvo, obrábanie dreva, opracovávanie kameňa a pod. Svojimi výrobkami sa Rus preslávila v celej Európe. Mestskí remeselníci pracovali na objednávku aj pre trh. Spoločenská deľba práce bola však málo vyvinutá. Vnútorný obchod sa sústreďoval v mestách. Tu boli domáce trhy, ale prichádzali tu aj cudzí obchodníci. Ale ani mestská výroba nezmenila naturálny charakter ruskej ekonomiky. Vyspelejší bol obchod v zahraničí. Ruskí obchodníci obchodovali v dŕžavách Arabského kalifátu. Z Byzantskou ríšou spojovala Rusko dneperská cesta. Ruskí kupci cestovali z Kyjeva do Čiech, na Moravu, do Poľska a južného Nemecka, z Novgorodu a Polocka po Baltskom mori cestovali do Škandinávie. Z Ruska sa vyvážali hlavne suroviny, rozvíjajúce sa remeslo prispelo k vývozu remeselných výrobkov. Na zahraničný trh prichádzali kožušiny, vosk, med, ľan, strieborné predmety, zbrane, vyrezávaná kosť a pod. Dovážali sa luxusné predmety, farby, ovocie, korenie a pod.