Slovensko po satmárskom mieri a vláda Márie Terézie

31.08.2011 00:11

Satmarský mier uzavrel vyše storočné obdobie ozbrojených povstaní uhorskej šľachty proti panovníkom. Habsburgovci si udržali Uhorsko a uhorská šľachta svoje výsady. Nový panovník Karol III. sa zaviazal, že bude vládnuť spolu so snemom a dodržiavať uhorské zákony. Uhorsko súhlasilo so zriadením stálej armády a zavedením vojenskej dane, čo posilnilo panovníkovu moc. Najhlbšiu krížu monarchia zažila v roku 1740, keď náhle zomrel Karol III. Hlavná príčina krízy bola v nepevnosti ríše, keďže netvorila jednotný celok. Nastala modernizácia ríše. Sprievodným znakom bola centralizácia ríše a zavadzanie jednotného byrokratického aparátu. Pôvodne sa mal Karol III. stať španielskym kráľom, ale situácia sa zmenila v roku 1711, keď náhle zomrel jeho brat Jozef I. a tak sa Karol stal jediným mužským potomkom Habsburgovcov. Avšak v roku 1714 sa vzdal nároku na španielsky trón a zameral sa na získanie území v juhovýchodnej Európe.
Keďže Karol III. nemal synov, v roku 1713 vyhlásil, že všetky rakúske ,,dedičné zeme“ zostávajú na večne časy nedeliteľné a v prípade, že niet mužského panovníka, dedí ich najstaršia dcéra. Bol vydaný zákon Pragmatická sankcia, ktorá obsahovala toto vyjadrenie. Pragmatická sankcia bola v rokoch 1720-1723 uznaná vo všetkých habsburských zemiach. Z cudzích štátov ju uznali Španielsko, Rusko, Prusko, Anglicko, Holandsko a Francúzsko. Ale Prusko a Francúzsko aj popri tomu využili nastúpenie Márie Terézie na trón v roku 1740 a spolu s Bavorskom, Saskom, Španielskom a Savojskom začali vojnu o rakúske dedičstvo, pričom sa snažili o rozkúskovanie Rakúskej monarchie. Vojna bola väznou skúškou pre habsburský stať. Maria Terézia mohla počítať len s anglickou podporou. Situácia sa zmenila v roku 1746, keď Rusko otvorene vystúpilo proti Francúzsku a Prusku. Nepriatelia Rakúska prijali mier uzavretý v Cáchach.
Rakúsko odovzdalo Prusku Sliezsko a Španielsku i Sardínskemu kráľovstvu časť svojich talianskych dŕžav. Tato neúspešná vojna a strata Sliezska ukázali vojenskú slabosť habsburskej monarchie. Počet vojska za spočiatku zvýšil na 108 tisíc a neskôr dosiahol 278 tisíc. Pobožná Maria Terézia podporovala šľachtu. Vládu statkára nad nevoľníkmi považovala za základ celého spoločenského zriadenia. Finančná politika sa značne vymanila z bývalej závislosti od provincionálnych stavov. V roku 1749 boli vymerane dane na vydržovanie armády. Zákonodarstvo Márie Terézie nezmenilo základy jestvujúcich poriadkov v poľnohospodárstve. Formy zemepanstva, nevoľníctva, cela sústava agrarnych vzťahov –to všetko bolo reformami dotknute. Roľníci aj naďalej zostávali pripútaní k pôde a ostalo aj vysadne postavenie statkárov. Súčasná vláda Márie Terézie sa snažila využiť Uhorsko ako trh pre rakúske priemyselne výrobky.
Colná reforma z roku 1775 odstránila mnoho colných priehrad v jednotlivých provinciách a zemiach Rakúska a znížila cla a dávky o 20 % ale nevzťahovala sa na Uhorsko. Preň zostala v platnosti stará sústava nepomerne vysokého vyclievania dovozu a vývozu. Mária Terézia tak ako aj potom jej syn vydávali nariadenia bez ohľadu na uhorsky snem . Najvýznamnejšou hospodárskou reformou bol urbársky patent z roku 1767. Tato reforma vyústila do vydania celo krajinského urbára roku 1770-1772. Urbársky patent upravoval povinnosti poddaných voči zemepánovi. Do vzťahu medzi poddaným a zemepánom vstúpil štát : chránil poddaného nad nadmerným zaťažením, určil maximálne poddanské povinnosti, čím zlepšil jeho sociálne postavenie a určil veľkosť poddanskej usadlosti. Zo súkromnoprávneho vzťahu medzi zemepánom a poddaným sa stal verejnoprávny vzťah.
Jej reformy podporovali aj rozvoj manufaktúr. V školskej politike sa presadila zásada, že vzdelanie treba sprístupniť každému. Školy mali vychovávať nielen dobrých kresťanov ale aj užitočných občanov. V roku 1777 Maria Terézia vydala Ratio educationis, čo bol organizačný poriadok pre školstvo. Tato reforma vytvorila jednotný školský systém od základných škôl, až po univerzity a zaviedla povinnú školskú dochádzku od 6 do 12 rokov. Zaviala 3 typy škôl, ako gymnázia, lýcea a hospodárske ústavy. Univerzity boli vyňaté spod právomoci cirkvi, lebo boli poštátnené a začali sa meniť na vedecké inštitúcie. V 18. storočí existovali na Slovensku dve univerzity a to v Trnave a v Košiciach. V súdnictve Maria Terézia zakázala procesy s čarodejnicami a zrušila stredoveké mučenie. Poddaní mali pravo na obhajcu. Ďalšie reformy robil syn Márie Terézia Jozef II., ktorý reformami chcel urýchliť modernizáciu ríše a prebudovať ju na jednotný štát a centralizovanou statnou správou a jedným úradným jazykom a to nemčinou. Opieral sa o nemeckú byrokraciu, šľachtu a buržoáziu. Tým v zemiach uskutočňoval politiku násilnej germanizácie utláčaných národov, nachádzajúcich sa pod panstvom habsburskej monarchie. Dekrét z roku 1784 predpisuje úradovať len po nemecky. Medzi jeho najvýznamnejšie zásahy do sociálneho postavenia poddaných bol patent o zrušení nevoľníctva z roku 1785. Ten umožnil poddaným slobodne sa sťahovať, sobášiť , dávať deti na remeslo a štúdium.
V roku 1781 vydal Jozef II. tolerančný patent, ktorým evanjelici, kalvíni a pravoslávni získali vhodnejšie podmienky na vykonávanie cirkevných obradov. Podľa Jozefa II. mala cirkev slúžiť štátu. Prvým zásahom do autonómneho postavenia cirkvi bolo zrušenie kláštorov. Časť reforiem sledovala vytvorenie jednotného centralizovaného štátu. Okrem zavadzania nemčiny ako úradného jazyka v celej monarchii Jozef II. reformoval aj štátnu správu a župné zradenie nahradil rozdelením Uhorska do desiatich dištriktov. Vysoké štátne a vojenské úrady sa stali jednou z politických výsad nemeckej šľachty a čiastočné aj nemeckej buržoázie.
Otvorený nesúhlas s vládou Jozefa II. sa prejavil na konci 80. Rokov. V Európe narastala kríza a na základe medzištátnej zmluvy sa Jozef II. po boku Ruska zapojil do vojny proti Osmanskej ríši. Po jeho smrti, po prepuknutí revolúcie vo Francúzsku roku 1789 reakčná šľachta usilovala o odvolanie všetkých jeho reforiem . Politicky absolutizmus sa stal nepriateľom akýchkoľvek reforiem . Rakúsky absolutizmus pri svojich pokusoch o konečne podriadenie všetkých ,,zemí “a krajov nemeckej šľachte a byrokracii narazil na odpor tých časti monarchie, ktoré pred včlenením do jej rámca boli po dlhy čas samostatnými štátmi.  

—————

Späť