Husitské reformné hnutie
29.10.2011 20:17Husitské reformné hnutie
Príčiny vzniku a priebeh Husitského hnutia
Po smrti Jána Husa 6. júla 1415 zaslala česká šľachta protestný list, ktorý podpísalo 452 českých šľachticov a rytierov. Husovi prívrženci sa po jeho smrti rozdelili na umiernené a radikálne krídlo. K umiernenému krídlu patrili hlavne bohatší, teda šľachta a meštianstvo a nazývali sa kališníci. Ich požiadavky boli sekularizácia cirkevného majetku, prijímanie pod obidvoma spôsobmi a podiel na moci. Radikálne krídlo tvorili hlavne sedliaci a chudobný ľud. Medzi nich patrili táboriti, nazývajúci sa podľa mesta Tábor, ktoré založili a orebiti, nazývaní podľa hory Oreb.
Husitská revolúcia sa začala 30 júla 1419 prvou pražskou defenestráciou. Po týchto nepokojoch vypuklo husitské povstanie na celom území Čiech a Moravy. V roku 1420 bola vyhlásená prvá križiacka výprava proti husitom pápežom Martinom V. O týždeň nato prepadla armáda Bohuslava z Vartenberka nepočetné vojsko Jána Žižku (12 vozov, 400 pešiakov, 9 jazdcov) a odohrala sa bitka pri Sudomere. Katolícke vojská boli porazené.
Na túto udalosť reagovala česká šľachta odmietnutím Žigmundovho práva na český trón. Nato Žigmundovi ozbrojenci obsadili pražský hrad. Praha si zavolala na pomoc táboritov a orebitov, ktorí vyhnali proti husitských mešťanov z mesta a skonfiškovali ich majetok. Husiti v Prahe prijali Štyri pražské artikuly : 1. Slobodné hlásanie slova Božieho, 2. prijímanie pod obidvoma spôsobmi, 3. Zbavenie cirkvi svetského majetku a moci, 4. verejné tresty smrteľných hriechov.
Nasledujúca križiacka výprava dotiahla do Prahy, kde utrpela dve porážky. Prvá bola v bitke na Vítkove, kde 14. 07 1420 zvíťazilo pražsko-táborské vojsko na čele s Jánom Žižkom nad Žigmundovými križiakmi. Druhú porážku utrpela križiacka armáda 1.11.1420 pod Vyšehradom. Odvtedy bola Praha čisto husitské mesto.
Ešte v tom istom roku sa dal Žigmund korunovať za českého kráľa. Uznala ho len hŕstka jemu naklonených šľachticov. V roku 1422 sa rozchádzajú kališníci a táboriti. Ján Žižka začína viesť boje aj proti šlachte, mešťanom, ktorí prešli na stranu katolíkov. Preto sa aj pražskí páni rozhodli viesť ťaženie proti Žižkovi, a 7.6.1424 v bitke u Malešova je armáda pražanov na hlavu porazená. Len hrozba križiakov zabránila Žižkovi tiahnuť na Prahu a tak spoločne s nimi uzavrel dohodu o útoku na Moravu. Pri obliehaní Přibyslavi, Žižka podlieha chorobe a 11.10.1424 umiera. Jeho vojaci sa začínajú nazývať Sirotkovia.
Pri tretej križiackej výprave v roku 1426 došlo k bitke pri Ústí nad Labem. Zúčastnilo sa jej 70000 Sasov a 21000 husitov. V husitských radoch sa vyznamenal veliteľ Prokop Holý neskôr zvaný Veľký. Po tejto porážke začali križiaci používať vozové hradby. Prvú možnosť ich využiť mali v auguste 1427 pri Tachove, ale utiekli ešte pred bojom.
Husizmus v ďalších krajinách Európy
V roku 1428 začali husiti podnikať prvé vpády do zahraničia, hlavne na Slovensko, tzv. Spanilé jazdy. Cieľom bolo lúpenie a širenie husitských myšlienok. 14.8.1431 dochádza k poslednej bitke s husitmi pri Domažlicích, kde nedošlo k zrážke, lebo križiacke vojsko utieklo z bojiska, dôvodom bol spev husitských bojovníkov ich hymny „Ktož jste Boží bojovníci“. Po tejto bitke Žigmund pochopil, že husitov neporazí vojensky. Tak začal finančne podporovať vnútorné rozbroje medzi husitmi. V roku 1431 sa konal koncil v Bazileji, ktorý mal vyriešiť husitskú otázku. Dôsledkom tlaku cirkvi a Žigmunda na kališníkov bola bitka 30.5.1434 u Lipan, kde zvíťazilo umiernené vojsko nad táboritmi. Zomrel tu aj Prokop Holý Veľký. Po tejto bitke ovládlo Čechy umiernené krídlo, v roku 1426 boli prijaté v Jihlave kompaktáta, ktoré zaručovali prijímanie pod obivoma spôsobmi a že nebude cirkvi vrátený jej majetok.
HUSITI NA SLOVENSKU
Husitská revolúcia zasiahla aj do osudov Slovenska a jeho obyvateľov. Hoci sa hospodárske a sociálne pomery v Uhorsku značne odlišovali od situácie v českých krajinách, predsa len aj tu došlo k ohlasu husitského hnutia. V porovnaní s ostatnými európskymi krajinami, v ktorých sa prejavil vplyv husitského hnutia (napr. Nemecko, Poľsko, Francúzsko) na Slovensku bolo pôsobenie husitstva ako protifeudálnej ideológie ovplyvnené predovšetkým národnostnou príbuznosťou obyvateľstva. Najprv to bolo ľudové kacírstvo, ktoré sa ako jedna z foriem odporu proti feudálnemu útlaku začalo opierať o husitské učenie. Husitskú ideológiu prinášali na Slovensko poslucháči pražskej Karlovej univerzity. Najznámejší predstavitelia husizmu na Slovensku patril Ján Vavrincov z Radčíc a kňaz Lukáš z Nového Mesta nad Váhom. Prívržencami husitstva sa sčasti stali aj príslušníci nižšej šľachty, najmä však mestská chudoba v Bratislave, Trnave a Topoľčanoch.
SPANILÉ JAZDY
Husitské výpravy na Slovensko nemali len charakter odvetných vojenských akcií, ale aj tzv. „spanilých jázd“, počas ktorých husitskí vojaci a kňazi oboznámili domáce obyvateľstvo s „božími pravdami“.
Prítomnosť husitov na Slovensku posilnila aj protifeudálny zápas slovenského ľudu. Mnohé mestá, dediny i zemania na východnom Slovensku odmietali odvádzať cirkevné desiatky. Napriek tomu účinkovanie husitov na Slovensku nemožno glorifikovať. Vplyv husitov na Slovensku pôsobil aj neskôr, spojenie s českými krajinami sa opäť posilnilo príchodom Jána Jiskru z Brandýsa a jeho českých vojakov, a potom v období tzv. bratríckeho hnutia, keď na Slovensku ohlas husitskej revolúcie už doznieval. Za feudálnych rozbrojov, ktoré sa vyhrotili zápasom o uhorský trón po smrti Albrechta Habsburského medzi jeho manželkou Alžbetou a Vladislavom I. Jagelovským. Oligarchia vymenovala za košického kapitána bývalého husitského hajtmana Jána Jiskru z Brandýsa, ktorý sa opieral o tzv. Bratstvo. Príslušníci jeho bratstva boli čiastočne pôvodne husitskými bojovníkmi, ale pochádzali tiež zo slovenských ľudových vrstiev.
Jiskra mal zabezpečiť trón pre maloletého Ladislava Pohrobka. Do tohto obdobia siaha rozmach protifeudálneho bratríckeho hnutia, v ktorom na Slovensku doznieva ohlas husitskej revolúcie. Ján Jiskra síce s bratríkmi bránil vytváranie pevného centralizovaného štátu, ktorý vtedy bol nevyhnutným predpokladom úspešnej obrany proti Turkom, avšak oblasť na strednom a východnom Slovensku, ktorú Jiskra ovládal svojimi vojenskými posádkami na hradoch a mestách vyše dvadsať rokov malo pozitívny vplyv na slovenské etnikum, pretože najmä v mestách sa uplatňoval slovenský živel a to na úkor nemeckého patriciátu.
ÚTOKY NA KLÁŠTORY
Začiatky bratríckeho hnutia siahajú do obdobia, keď Ján Jiskra bol najmocnejšou vojenskou autoritou na celom Slovensku. Predmetom útokov bratríckych skupín boli predovšetkým kláštory, majetky bohatých mešťanov a feudálov. Na týchto útokoch sa často zúčastňoval aj domáci poddaný ľud a drobní zemania. Bratríci predstavovali silu 15 – 20 tisíc mužov. Keď však Ján Jiskra stratil podporu miest, ktoré sa hospodársky vyčerpali neustálymi bojmi s maďarskými feudálmi, musel sa vzdať Huňadymu. Niektorí bratríci na čele s Jiskrom vstúpili do Huňadiho čierneho vojska. Tým sa skončilo panstvo Jiskrovho bratstva na Slovensku. Bratrícke hnutie nadobudlo význam ešte raz, keď potom, čo Ján Jiskra opustil Slovensko sa na jeho čelo postavil Peter Aksamit, bývalý Jiskrov kapitán.
Stalo sa vážnou vojenskou a politickou silou v rokoch 1453 – 1458, kedy sa najostrejšie vyhranil aj jeho protifeudálny charakter. Hlavným strediskom bratríckeho hnutia sa stali východoslovenské stolice Spišská a Šarišská. Okolo roku 1458 mali v rukách 36 hradov a táborov. Na rozmach bratríckeho hnutia na Slovensku pôsobil jednak vnútropolitický rozvrat, chaos, nevyplácané žoldy, násilnosti a neznesiteľný život prostého ľudu, ktorý preto v stovkách prechádzal do bratríckych táborov. V bratstvách doznievala na Slovensku husitská revolúcia. Bratríci živili v slovenskom poddanskom ľude nenávisť proti svetským a cirkevným feudálom. Pod ich vplyvom a ochranou vypukli roku 1456 i neskôr ozbrojené nepokoje a nevoľnícke povstania, najmä na východnom Slovensku. Proti rastúcej sile bratríckych vojsk boli znesvárení uhorskí feudáli dlho úplne bezmocní. Rozhodujúcu porážku utrpeli bratríci v bitke pri Veľkých Kostoľanoch roku 1467.
PREČO HUSITI VYHRÁVALI ?
Dôvody husitských víťazstiev sú dva. Taktika boja, ktorá bola spísaná v Žižkovom vojenskom ráde. Každý oddiel mal presne určenú úlohu. Používali špeciálne zbrane, s ktorými bolo ľahko narábať. Väčšinou prispôsobené poľnohospodárske nástroje. Medzi bodné zbrane patrili sudlice, kópie, meče a cepy. Ďalej používali ručné palné zbrane ako ručnice, hákovnice, pišťali. Väčšie delostrelecké ako húfnice, tarasnice a bombardy. Najdôležitejším prvkom v husitskej taktike boli vozové hradby.
Použitá literatúra
URBAN, O.: České a Slovenské dějiny do roku 1918. Praha: Nakladatelství Aleš Skřivan ml., 2000
PEKAŘ, J.: Dějiny Československé. Praha: Agentura Tip Š, 1991
PURŠ, J.: Přehled dějin Československa . Praha: Academia, 1980
—————