Pravek

29.10.2011 20:54

PRAVEK

- najdlhšie obdobie ľudských dejín; zahŕňa 99,5% celkovej existencie ľudstva.

- nevyskytujú sa tu písomné pramene⇒základným informačným zdrojom sú hmotné pramene =

archeologické pramene, ktoré majú zásadnú výpovednú (informačnú) hodnotu.

- začína objavením sa rannej formy rodu homo (3. mil – 2 500 000 r. pnl.)- vo vých. Afrike sa forma

hominidov vyčleňuje zo živočíšnej ríše: -majú schopnosť vyrábať funkčné nástroje- predmety, na základe

ktorých uloženia vo vrstvách určujeme hranice praveku.

- končí (mal by) objavením písomných prameňov, ktoré súvisí so vznikom prvých štátnych útvarov v oblasti

Egypta a Mezopotámie (2. pol. 4.tisícročia pnl.)→starovek = včasnohistorické dejiny (protohistória).

V iných oblastiach sveta (napr. stredná Európa) je predel medzi prehistóriou a protohistóriou približne okolo

r.400 pnl. – 400 r. nl. (toto obdobie zahŕňa v sebe dobu laténsku + dobu rímsku + dobu slovanskú, pretože aj

tu sa vyskytovali hmotné pramene).

ARCHEOLÓGIA

- samostatná veda; nie je viazaná na predel medzi prehistóriou a protohistóriou, pretože sa sústreďuje aj

na hmotné pramene⇒ ich výhody: - objektivita a nie sú tendenčné. Písomné pramene sa totiž vyznačujú

skresľovaním, zamlčaním a nepresnosťou údajov („Dejiny vždy píšu víťazi.“)

-industriálna archeológia- (19.stor.)- skúma typy ľudských sídel (okrajové, satelitné časti miest, robotnícke

komunity a iné spoločenské triedy).

Základné motívy záujmu o pravek :

1.) gnozeologický- snaha postihnúť zákonitosti vývoja ľudskej spoločnosti, ktorý nie je chaotickým sledom

dejinných udalostí, ale má svoju logiku⇒ vzniká tu vzťah medzi materiálnym a duchovným svetom.

2.) dôležitosť- v praveku (počas neho sa vystriedalo 6 000 ľudských generácií) došlo ku mnohým

významným udalostiam a procesom:

a) antropogenéza- súvisí s ňou vznik práce, myslenia, jazyka ako komunikačného prostriedku, vznik oblasti

duchovného života.

b)formovanie foriem hospodárstva – v staršej a strednej dobe kamennej to bola koristnícka forma

hosp., ktorá v sebe zahrňovala zber a lov (dominantná je však rastlinná potrava) a bola neproduktívna.

– pred 10 000 r. pnl. v oblasti Blízkeho Východu, Anatólie a Mezopotámie vznikla progresívna forma hosp.:

-model fungovania spoločnosti založený na chovateľstve a poľnohospodárstve →človek sa intenzívnejšie

venuje ďalším aktivitám⇒ vznikajú remeslá.

c)počiatky etnogenézy - procesy, ktoré vyústili do formovania základných etnických skupín. Poznanie

týchto procesov môže vytvoriť bariéru voči explózii nacionalizmu, fašizmu a rasizmu (v minulosti

zneužívanie archeologických nálezov pre politické a nacionálne účely, napr.: vytvorenie Árijská ríša

Hitlerom; ZSSR- pravlasť všetkých slovanských kmeňov).

Ak dôjde k chybe v interpretácii archeologického nálezu, je to chyba archeológa (zlé časové zaradenie,

určenie účelu...). Na základe hmotných prameňov môžeme rekonštruovať (za pomoci pomocných vied

historických) prejavy duchovna, ale nevieme rekonštruovať konkrétne obrady, rituály.

- „Zbavte národ minulosti, zbavíte ho aj budúcnosti.“

Základné pojmoslovie

prehistória – dejiny praveku; veda o praveku, ktorá sa snaží všestranne študovať vývoj ľudskej spoločnosti

na základe archeologických (hmotných) prameňov.

protohistória- študuje vývoj ľudskej spoločnosti nielen na základe hmotných, ale aj písomných prameňov.

archeológia (a)- gr. archaios (starý) a logos (veda)- veda, ktorá sa zaoberá zhromažďovaním, hodnotením

a interpretáciou historických prameňov. Bola chápaná ako pomocná veda prehistorickaá a protohistorická,

ale dnes je to autonómny vedný odbor, ktorý postihuje fázu heuristickú aj historickú. Delenie archeológie

podľa zamerania na:

a) dejinné obdobie:

a. pleistocénu (st. doba kamenná –staršie štvrtohory; mladšie štvrtohory = holocén)

a. praveká (skúma obdobie pred objavením písomných prameňov)

a. protohistorická

a. slovanská

a. stredoveku (medieválna)

a. postmedieválna

a. priemyselná (industriálna)

b) priestor:

 

a. egejská (stredomorská)

a. klasická (skúma staroveké civilizácie)

a. biblická (cirkevná; skúma vznik a vývoj kresťanstva)

Špecializované vedné disciplíny: - egyptológia, asýrológia, sinológia (čínske dejiny a kultúra).

Archeologické subdisciplíny: - podmorská, letecká, génová, experimentálna.

Archeológia hraničná:- etnoarcheológia, paleozoológia (skúma zdomácňovanie a šľachtenie zvierat),

paleobotanika (skúma zvyšky zŕn), petroarcheológia (skúma kamenné artefakty, ich výmenu, pôvodné

miesto, vlastnosti nerastov).

Archeológia využíva aj poznatky z :

-humanitných vied- paleolingvistika, numizmatika, dejiny umenia, etnológia

-prírodných vied- paleontológia, geológia, antropológia, chémia

-technických disciplín- geodézia, metalurgia, kartografia, kybernetika (počítačové metódy)

Archeológia sa zaoberá výskumom anonymných pospolitostí, ktoré skúma prostredníctvom ich zaniknutej

(mŕtvej) kultúry. Ich nálezové súbory je potrebné označiť dohodnutými názvami- 2 druhy pojmov:

 

1.) horizontálny (kultúrny) rad:

 

2.) vertikálny rad:

 

skupina → kultúra→ kultúrny komplex→ civilizácia

stupeň

fáza

(začiatok) horizont

 

Skupina- najmenší teritoriálny útvar; teritoriálna a časová varianta nejakej kultúry (napr. kultúra s lineárnou

keramikou; 10-tky skupín- skupiny Raškovce).

Civilizácia- súhrn všetkých neolitických kultúr (v strednej Európe 5700- 3800 r. pnl.)

Kultúra- je nadradená skupine; je to pomocný termín- uzavretý súbor pamiatok reprezentujúci určitú

pravekú pospolitosť v priestore a čase. Nemôžeme ju však pokladať za etnickú, politickú, hospodársku,

či organizačnú jednotku (kmeň) Nevylučuje sa, že v istých prípadoch to neplatí (existencia príbuzných

spoločenstiev v praveku).

Pospolitosť- prejavuje sa súborom podstatných znakov, ktorými sa odlišuje od iných pospolitostí a kmeňov.

Archeologické kultúry: - ich názvy sú často odvodené podľa:

a) výzdoby keramiky: kultúra s lineárnou keramikou, kultúra s vypichovanou keramikou, kultúra

s kanelúrovanou (plytké žliabky) keramikou, kultúra so šnúrovanou keramikou.

b) tvaru: kultúra guľovitých amfor, kultúra nálevkovitých pohárov, kultúra zvoncovitých pohárov.

c) pohrebného rítu: kultúra mohylová, kultúra popolnicových polí, kultúra skrinkovitých hrobov.

d) eponymného (prvého, alebo najdôležitejšieho) náleziska: jevišovitská kultúra, unetická kultúra,

halštatská kultúra, laténska kultúra, kultúra gáva.

e) predpokladaného miesta vzniku kultúry: lužická kultúra.

f) miesta rozšírenia: potiská kultúra, stredodunajská mohylová kultúra.

g) mena majiteľa pozemkov: Beňači, Arnoaldi.

Archeologické pramene

-sú to pamiatky hmotnej kultúry a súbory informácii (= nálezové okolnosti), ktoré sa viažu na ich uloženie

v zemi.

-depot- hromadný nález (terminus technicus)

-2 základné skupiny archeologických prameňov: - terénne (nemobilné) a prenosné (mobiliár)

a) terénne (nemobilné)

sídliská- táboriská, hradiská, oppidá, hrady, vyvýšené táboriská, mestá.

sakrálne pamiatky- pohrebiská (nekropoly): - ploché (bez mohyly, kostrové, žiarové, birituálne),

mohylové. Základnou jednotkou pohrebiska je hrob – môže byť bez viditeľného upravenia, alebo

s vonkajším vyznačením (kamenná stéla, neskôr kríž).

Kostrové hroby

- inhumáciou (vykopaním kostrového hrobu) sa zisťuje rôzna poloha kostier:

„skrčenci“- extrémne polohy kĺbov; staršie obdobie praveku.

 

„vystretá poloha“- súvisí s nástupom kresťanstva (rôzne polohy rúk- vedľa tela, alebo boli skrížené

na hrudi).

„v sede, alebo v stoji“- poloha mŕtveho určovala jeho spoločenské postavenie.

„vampírie hroby“- skelet (kostra) je pripevnený kamennými kvádrami, alebo má zámkou spevnené

ústa; stredovek.

-poznáme hroby: - jednotlivcov, 2-hroby, 3-hroby, hromadné hroby (obdobie mladého paleolitu). Poloha

mŕtvych v hroboch má niečo rekonštruovať (Pr.: Dolné Vestonice – v 1 hrobe 1 žena + muži, ktorí boli

popravení; pravdepodobne tu išlo o nepodarenú pôrodnú asistenciu). Pohodené ostatky ľudí sú príznakmi

antropofágie = ľudožrútstva (na kostiach sú stopy po zuboch a varení).

Žiarové hroby

-a)jamkové- popol sa uložil do jamky vyhĺbenej v zemi.

-b)urnové- popol sa uložil do hlinenej nádoby (niekedy sa prikrývala aj s pieskovcovou platňou). Mŕtvy bol

spálený aj so šperkami, alebo zvlášť.

- prírodné kultové miesta (rašeliniská -konali sa tu obete podzemným /

chtonickým/ božstvám); svätyne; chrámy; sakrálne miesta.

komunikačné pamiatky- mosty, akvadukty, míľniky, cisterny.

b) vlastný archeologický mobiliár- hmotné pramene; vlastné archeologické predmety, ktoré delíme podľa:

- 1.) funkcie

- 2.) tvaru

- 3.) suroviny, z ktorej sú vyrobené :

Pamiatky z HLINY

- hlina- najrozšírenejšia a najdostupnejšia surovina; využívaná od mladého paleolitu (25 000 r. pnl.)

→ najstaršie zvieracie figúrky, keramické predmety z vypálenej hliny, fragmenty črepov (počnúc od

neolitu) : -nádoby, technické zariadenia (tkáčske závažia ihlancovitého tvaru, ktorými napínali priadze,

tkáčsky praslen- záťaž na dolnom konci vretena).

→ figurálne plastiky- od neolitu zvieracie; ženské plastiky (Moravianska venuša)⇒ kult Magna mater.

→ úprava stien príbytkov hlinou: - nosné stĺpy (koly) boli vypletané a na nich bola nahadzovaná bahnitá

hlina (tzv. mazanica) zvonku aj zvnútra, čím vznikla dokonalá izolácia. Po požiari drevo zhorelo, ale hlina

ztehelnila. Mazanica umožňuje študovať prímesi zŕn kultúrnych rastlín alebo pliev, na základe ktorých

vieme datovať nález obydlia, vieme určiť aké druhy rastlín títo ľudia poznali, vieme na mazanici rozoznať

odtlačky prstov týchto ľudí.

→ na typológií hlinených nádob je postavená celá chronológia praveku. Keramika totiž

podliehala „módnym trendom“→menila sa a vyvíjala v priebehu intervalu 50 rokov v 1 kultúre. Vývoj

kultúry:

-1.) ranné obdobie- vznik kultúry- v jeho centrálnom priestore nájdeme najstaršie a zároveň aj

najmladšie doklady o danej kultúre.

-2.) klasické- najväčší rozsah kultúry= kultúra expanduje; dokonalé výrobky; dochádza ku vzniku

kultúrnych skupín- sú menšie a majú kratšie trvanie ako jej materská kultúra zároveň je však ovplyvňovaná

vonkajším vplyvom iných súvekých kultúr.

-3.) zánik kultúry- kultúra je vytesnená pod vplyvom iných kultúr; dochádza k zrúteniu civilizačných

štruktúr→kultúra zaniká, alebo sa etabluje do mladších kultúr.

Pamiatky z KAMEŇA

-kameň- je trvácnejší, menej tvárny; rozlišujeme skupiny kamenných pamiatok:

a) štiepaná industria- celý paleolit technika štiepania; výrub lesa (palisády)→sekery, dláta→človek

nezvratným spôsobom vstupuje do prírody 7000 r. pnl.- ľudia klčujú lesy a príroda sa už nevie dať do

poriadku- podmývanie pôdy, spásanie pôdy domácimi zvieratami, ťažba nerastných surovín⇒zmeny reliéfu.

b) brúsená industria- brúsené, hladené, vŕtané artefakty (neolit).

→drahé kamene organického pôvodu- jantár- skamenená živica; v mladom paleolite bol veľmi žiadaný.

V strednej Európe vzniká okolo r. 3500 pnl. „Jantárová cesta“ (Stredomorie-Baltské more).

Pamiatky z KOSTI A PAROHOVINY

-rohovina je dutá a parohovina plná; ľudia ju získavali z domácich a ulovených zvierat.

- výroba drobných nástrojov (hrotov, ihiel, šidiel, šperkov, ozdôb, zbraní- hroty, harpúny, dýky). Parohová

harpúna s dreveným nadstavcom sa objavuje od stredného paleolitu u rybárov.

Pamiatky z KOVU

- mladší paleolit- prvé kovy boli meď(Cu) a striebro (Ag)- už od 5.tisícročia pnl. Na Balkáne- človek musí

 

začínať s hlbinnou ťažbou.

-meď - šperky, menšie pracovné nástroje, zbrane (ale nie dlhé meče, lebo meď je mäkká). Prvé medené

výrobky sú z 8.tisícročia pnl. z Anatólie (Turecko).

- zliatina striebra (Ag) a zlata (Au) = elektrón

-prvá umelá hmota = bronz = 88 - 92 % medi (Cu) a zvyšné % tvoril cín (Sn) . Bol oveľa tvrdší ako

meď⇒ posunul dejinný vývoj (zbrane Hyksósov, ktorí napadli Egypt); v poľnohospodárstve to boli

bronzové kosáky; bronzové šperky (určovali spoločenskú prestíž- v mladšej a neskorej dobe bronzovej

privilegovaní bojovníci mali v hroboch bronzovú prilbu, meč- Trójska vojna→poukazuje to na jestvovanie

soc. nerovnosti).

-železo- zbrojárstvo, poľnohospodárstvo (kosy, radlice- srpy; žel. pluhom sa zefektívnila orba⇒progres).

Spracovatelia kovov mali až polobožský štatút (alchýmia). Kelti doviedli technológiu spracovania Fe do

dokonalosti.

-zlato- zdobili sa ním šaty, nástroje; výroba príveskov; reprezentovalo soc. výsady (nález pohrebiska

z Varny –Bulharsko- dá sa určiť soc. rozvrstvenie obyv. podľa zlatých predmetov uložených v hroboch).

Pamiatky zo SKLA

-prírodné sklo- obsidián- sopečné sklo (vznikla náhlym stuhnutím horúcej lávy- napr.: Zemplínske

a Tokajské vrchy).

- umelé sklo- vyrábané ľuďmi z kremenného piesku a vápenca. Najstaršie sklenené šperky sú z Anatólie,

Egypta, Sýrie; neskôr aj egejská oblasť a európa.

-fajansa- „sklenená poleva“- na nádobách a korálikoch (4000r. pnl.; v strednej Európe 2000r. pnl.).

-sklenené šperky- mladšia doby bronzová

-sklenené nádoby- staršia doba železná

-výroba skla sa rozšírila v období Rímskej ríše na Východoslov. nížinu (objav sklárskej píšťaly).

Pamiatky z DREVA

- aby sa zachovalo, treba zamedziť prístupu vzduchu a kyslíka⇒v bažinatých oblastiach (rašeliniská

v sev. Európe) sú prirodzené mumifikačné a karbonizačné procesy organických látok (nálezy až mezolitu;

v Nemecku v hnedouhoľnej bani odkryli až 2 m dlhé drevené oštepy staré 250 000 r.; rybárske siete)

Pamiatky z TEXTILU

- v sibírskych hrobkách nomádskych národov→konzervačným nástrojom je tu večne zamrznutá zem

(zachované telo, prikrývky, koberce).

- Dolné Vestonice na Morave- najstarší dôkaz, že už 25 000 r. pnl. ľudia dokázali utkať textíliu z prírodných

vlákien žihľavy.

ZÁKLADY ARCHEOLOGICKEJ METODOLÓGIE

- 4 stupne archeologickej praxe:

1.) terénny prieskum (prospekcia)- archeológ na základe vytipovaného územia podniká povrchovú

prospekciu→priamo prechádza terén, v ktorom sa snaží získať stopy po prítomnosti života človeka

v praveku. Prostredníctvom leteckej fotografie (angl. zakladateľ Crowford- letecký archeológ) môžeme

z určitej výšky rozlíšiť farebné rozdiely, ktoré svedčia o prítomnosti kultúrnej situácie (obilie nad nálezom

je farebnejšie a vyššie, lebo v priestore pod ornicou sa nachádza obilnicová zásobná jama s väčším obsahom

živín). Ak je obilie nižšie, tak pod ornicou sa nachádza zvyšok murovaného základu. Fotografuje sa ráno

a večer. Prieskum sa môže vykonať aj prostredníctvom elektródovej a magnetovej metódy (geofyzikálny

výskum). (+ overovací výskum- 2.) stupeň)

2.) terénny (archeologický) výskum- odkryvy, vykopávky- je základnou heuristickou zložkou celého

procesu poznávania; zabezpečuje zhromažďovanie artefaktov. Má deštruktívny charakter, preto

dokumentácia musí byť presná a robí sa teraz na menšej ploche. Je dôležitý pre nálezy a vzorky.

3.) konzervácia, rekonštrukcia terénnych pamiatok a archeologického mobiliáru- odstránenie nečistôt;

musí byť zachovaná originálna časť nálezu- doplňujúca je podriadená originálnej pričom má byť od

originálu odlíšená. Nádoba sa dá zrekonštruovať, ak poznáme jej výšku a priemer okraja. V inom prípade je

to možné len na úrovni kresby.

4.) analyticko- syntaktické vyhodnotenie získaných archeologických prameňov- cieľom výstupu

je dospieť k určeniu časového, kultúrneho zaradenia, v mladších obdobiach aj etnického; rozpoznanie

hospodárskych, sociálnych a ekonomických podmienok života komunít, ktoré vytvorili dané nálezy.

DATOVANIE ARCHEOLOGICKÝCH PRAMEŇOV

-2 základne skupiny datovacích metód: -metódy relatívneho datovania a metódy absolútneho datovania.

1.) METÓDY RELATÍVNEHO DATOVANIA

 

- existujú 2 základné formy určovania časového vzťahu medzi 2 predmetmi:

a) stratigrafická metóda –(z lat. vrstva)- sledujeme náväznosť vrstiev:

-1.) vertikálna stratigrafia- archeológovia spravia vertikálny rez (sondu); čím je nález hlbšie, tým

je starší. Vertikálny rez sa robí cez tell (umelý; z arab.-kopec)- vznikol z nánosov kultúrnych vrstiev

dlhodobým ľudským osídlením (kultúrna vrstva má tmavšie sfarbenie, neosídlená má tmavšie sfarbenie).

-2.) horizontálna stratigrafia- archeológovia sledujú 1 vrstvu, v ktorej zisťujú vzťahy medzi

starším a mladším objektom (objekt ležiaci nižšie od druhého objektu je starší).

b) typologická metóda- je založená na štúdiu morfologických a technologických zmien jednotlivých

predmetov. Výroba predmetov prebiehala od jednoduchšieho k zložitejšiemu (kamenná sekera→ železná

sekera).

c) palinologická metóda- rozbor peľových zŕn z rašelinísk; umožňuje určiť druhovú skladbu.

d) termoluminisenčná metóda- slúži na približné určenie veku keramiky. Keramika sa zohreje na určitú

teplotu a vtedy dochádza k luminisencii→podľa jej intenzity určujeme približný vek keramiky (čím je

väčšia intenzita luminisencie, tým je keramika staršia).

e) fluórová metóda- sa využíva pri orientačnom datovaní kostí; pomocou nej bol zistený najväčší

archeologický falzifikát (v Anglicku- nález lebky, ktorý mal potvrdzovať samostatnú vývojovú líniu bielej

rasy. Po II. sv. vojne ju analyzovali a došlo k anomálii- spodná čeľusť bola zo šimpanza a zo súčasnosti).

Metóda skúma obsah fluóru v kostiach.

2.) METÓDY ABSOLÚTNEHO DATOVANIA

a) rádiouhlíková (karbónová) metóda- C14, 14C- najčastejšia metóda; Uhlík je ako súčasť kozmického

žiarenia vo forme C12, ale po prechode zemskou atmosférou jestvuje ako C14. Každý z nás počas života

absorbuje tento uhlík. Po odumretí organizmu dochádza k odbúravaniu absorbovaného množstva uhlíka⇒

polčas rozpadu: 5 700 r. Príjem uhlíka však nie je konštantný. Skúmajú sa organické zvyšky do obdobia

najviac 40 000 r. a najmenej 250 r. Číselná hodnota sa udáva k prelomu letopočtu (BP- before present).

Vzorka by nemala byť kontaminovaná. V nem. laboratóriu: BIn: 114(číslo vzorky), 2 500(vek) ± 60 BC

(odchýlka→platí to len na 60%), preto existujú tzv. kalibračné (spresňovacie) krivky, ktoré sa spájajú

s nasledujúcou metódou absolútneho datovania:

b) dendrochronologická metóda- tvorcom metódy je Douglas; najpresnejšia metóda; využíva sa

na štúdium letokruhov stromových kmeňov→poskytujú nám informácie veku stromu a aj o počasí

(klimatologický záznam): -ak sú roky teplé a úrodné, letokruhy sú pravidelné a vzdialenejšie. Ak sú roky

neúrody, letokruhy sú nepravidelné a natlačené vedľa seba. Vzorky sa nad seba nadkladajú podľa miery

vzdialenosti a hrúbky letokruhov. U nás je možné sa touto metódou dostať až do r. 500 pnl. V USA- sekvoje

a borovice- až do 8. tisícročia pnl.

c) geochronologická metóda- štúdium mikrovrstiev (varvy), ktoré vznikajú ako usadeniny na morskom

pobreží v dôsledku roztápania ľadovcov. Na podobnom princípe pracuje metóda, ktorá skúma ľadovce→

tvoria sa na nich vrstvičky, na ktorých možno nájsť rôzne nečistoty spôsobené napr.: pravekými sopečnými

výbuchmi, ktoré nám s veľkou presnosťou dokladujú výbuch sopky (výbuch sopky Théra- ľadovec

v Grónsku).

d) glotochronologická metóda- metóda datovania zákonitosti vývoja podľa obdobia, kedy dochádza

k štiepeniu jazykov.

DEJINY ARCHEOLÓGIE.

- 3 základné štádiá vývoja archeológie (ako vedy):

1.) OBDDOBIE STAROŽITNÍCKE- (starovek -1836)- r.1836- dánsky prof. Hans Christian Thomsen

periodizoval dejiny podľa druhov materiálu: -najstaršie predmety sú z kameňa (doba kameňa→doba

bronzu→doba železa). Prof. Worsae rozčlenil jednotlivé doby ešte na menšie (jemnejšie) organické celky.

- starovek- diela filozofujúcich literátov. Titus Lucrécius Carrus ( v diele De rerum natura) sa domnieva,

že ľudia sa spočiatku bránili kamennými nástrojmi ale aj rukami a zubami (tzv. doba divošstva). Sumeri

mali delenie na dobu pred potopou a dobu po potope.

2.) OBDOBIE ARCHEOLOGICKÉ-empirické- (1839-1945)- veľké archeologické a významné objavy.

Metodika výskumu však nebola ešte rozpracovaná⇒deštrukčné sklony pri objavovaní a odstraňovanie

rôznych vrstiev.

- vznikajú prvé veľké syntézy- spracovanie pravekých dejín jednotlivých krajín alebo celého sveta.

- 18. stor. - objavy lokalít, ktoré prispeli k rozdeleniu doby železnej:

- Hallstatt- pohrebisko a veľké banské štôlne a šachty (ťažba soli) z doby bronzovej→jestvovala tu

vtedy príkra sociálna stratifikácia. Mikroklíma v soľných baniach umožnila konzerváciu dobových

 

predmetov.

- La Téne – jazero; nález nákolovej osady a železných výrobkov s ornamentmi→boli základom pre

určenie charakteristiky mobiliáru mladšej doby železnej.

3.) OBDOBIE SYNTETICKÉ – (1945- súčasnosť)- racinálny výskum praveku. Všetky hmotné pamiatky

sú rovnocenným historickým prameňom; spolu so sprievodnými prírodnými fragmentmi (hlina, kameň,

organické zvyšky) sú hodnotené v celkovom komplexe⇒ archeológia krajín. Posledné tri desaťročia

prebieha špecializácia archeologických odborov.

 

PRÍODNÉ PROSTREDIE A PODMIENKY V PLEISTOCÉNE.

Pleistocén- obdobie starších štvrtohôr, ktoré sa kryje s paleolitom (staršia doba kamenná).

Holocén- geologická prítomnosť – trvá od mezolitu po súčasnosť; obdobie posledných 10000r.

Pre obdobie pleistocénu platia špecifické chronologické poznávacie kritériá. Je to najdlhšie obdobie vo

vývoji človeka, ktoré zaberá cca 95% doterajšej existencie ľudského rodu. Paleolit zaberá v archeológii

miesto od prírodným ku spoločenským vedám. Jeho výskum úzko súvisí s pleistocénnou geológiou a najmä

s jej kvartérnou zložkou (stratigrafiou), ktorá je pomocnou vedou historickej geológie. Podstatným rysom

pleistocénu sú klimatické výkyvy- periodické striedanie chladných a teplých období (nemerateľné ľudským

životom- rádovo desaťtisíce rokov): - chladné obdobia – doby ľadové (glaciál- lat. glacias- ľad)- bolo ich

niekoľko.

- obdobia oteplenia- doby medziľadové (intergalciál)

Príčiny: - zmena slnečného žiarenia (túto teóriu prvý krát publikoval astronóm Milankovič⇒Milankovičova

teória).

- zmena na zemi – terestrické hypotézy- zmeny Golfského prúdu, putovanie zemských pólov.

-úkazy mimo zeme- astronomické hypotézy- zmena sklonu ekliptiky alebo sklonu zemskej dráhy.

Pleistocén = opakovanie horských, pevninských a morských zaľadnení⇒ vypracovali ich rak. geológovia

Penck a Brückner- vypracovali sled dôb ľadových a medziľadových na základe alpských riek. V súčasnosti

je vypracovaný alternatívy sled geológom Wolstedtom:

Glaciály: WÜRM

Interglaciály:

Glaciály podľa Wolsteda:

 

R-W→ EEM

RISS

M-R→ HOLSTEIN

MINDEL

G-M→ CROMER

GÜNZ

D-G→ TEGELEN

DONAU

BIBER (najstarší)

 

- stopy po pevninskom ľadovci: - morénové valy, zbrúsené skalné masívy (eratiká- „blúdivé balvany“).

Najdlhší interglaciál bol Holštajnský (medzi Mindelom a Rissom); najväčšie zaľadnenie bolo elsterské

(Mindel). Výška pevninského ľadovca bola cca 2 km. Priemerná ročná teplota je 0ºC, ale existujú

krátkodobé výkyvy:- ak sa ochladilo- obdobie štadiálu (W1), ak sa oteplilo- obdobie interštadiálu (W1-2,

W2-3,...). Pevninský ľadovec prenikol až ku Olomoucu a Krakovu.

-zvieratá dôb ľadových:- mamutová fauna- mamut, nosorožec srstnatý (aj na SR), divoký kôň, sob, polárna

líška, zajac snežný, rosomák, jaskynný medveď.

-interglaciály:- priemrná teplota bola o 4-5ºC vyššia ako je dnes⇒fauna antikvová- lesný slon, jeleň

obrovský, tur, bizón, divé druhy prasiat

-horské zaľadnenie v období glaciálu: -Pyreneje, Alpy, Karpaty, mininálne 3 zaľadnenia aj vo Veľkej

Fatre, Krkonošiach a na Šumave. Pozostatkami sú plesá a kaldery (ľadovcové kotly); flóra (kosodrevina,

plesnivec), fauna (kamzík, svišť).

-morské zaľadnenia:- zníženie hladiny svetového oceánu (niekoľko desiatok metrov)⇒vznik „pevninských

mostov“- priechody: -Beringia- Čukotský pol. Bol prepojený s Aljašským pol., rovnako aj obyvatelia

Európy sa pozdĺž zaľadnenia dostali do Severnej Ameriky. V Indonézii je prepojenie medzi ostrovmi,

 

WISLA (Würm)

SAALE (Riss)

ELSTER (Mindel)

WARIAS (Günz)

 

ktoré ostali od severnej Austrálie vzdialené iba 50- 60 km⇒morské zaľadnenie významne vstúpilo do

osídľovacích procesov.

-Periglaciálna oblasť - územie, ktoré siaha od predpokladaného čela ľadovca 200 km južne. Člení sa na 4

pásma:

1.) arktické tundrové periglaciálne pásmo- najbližšie k čelu ľadovca; plytká úroveň rozmŕzania.

2.) subartické severné tundrové pásmo- stredná úroveň rozmŕzania.

3.) subarktické južné tundrové pásmo- vlhkejšie prostredie⇒na naklonenej rovine (5 %) dochádza ku

solifukcii (pôdotok)

4.) pásmo stepí- fauna a flóra.

PERIGLACIÁLNE PROCESY:

a) navievanie spraše- prachové častice boli vyvievané smerom od čela ľadovca vo forme prachových

búrok a ukladali sa na záveterných stranách hôr 100- vky km južne od ľadovca. Takto vznikali vrstvy

(spraše)- niekoľko metrov hrubé (najhrubšie sú v Číne; na SR- Moravany n.Váhom, Veľkošarišská

oblasť). Tento proces ustáva vplyvom oteplenia. N tejto vrstve potom vznikali rôzne rastlinné a živočíšne

spoločenstvá. Vplyvom ich biologického rozkladu vzniká výrazne tmavšia pôdna vrstva- tzv. pôdny

komplex (1-4), v ktorom môžeme nájsť známky po stopách ľudí, rastlín→tzv. mŕtve pôdy. Tento proces sa

cyklicky opakoval a takto vznikli niekoľko- násobné prekrytia, pomocou ktorých pomerne presne datujeme

klimatické zmeny.

b) vytváranie travertínov- travertín- produkt uhličitej vlažnej vody, ktorá sa dostane na povrch a vyzráža

sa⇒ vzniká pevná anorganická hmota. Na území SR: -Spišské travertíny (Gánovce pri Poprade, Dreveník-

3 samostatné návršia, Hranovica, Hôrka). Vyvierala tu voda, ktorá v zime nezamŕzala⇒ osídlenia

neandertálcov: - Horná Nitra (Bojnice), Vyšné Ružbachy (masívny sekáčový artefakt z prelomu starého

a stredného paleolitu).

 

VÝVOJ PODNEBIA V HOLOCÉNE

Obdobie holocénu predstavuje geologickú súčasnosť (posledných 10 000 rokov)→ ďalšia medziľadová

doba. Poznáme ho najdetailnejšie: - máme bohaté doklady peľov (rašeliniská, ľadovce), ktorými určujeme

druhové sortimenty rastlín a na základe nich môžeme rekonštruovať dané obdobie. Pleistocén končí v r.

10 000 pnl., kedy ľadovec ustupuje do oblasti severnej Škandinávie.

Obdobia holocénu:

1.) PREBOREÁL –spočiatku chladné podnebie; priemerná ročná teplota bola o 5ºC nižšia ako je dnes, ale

postupne dochádza k otepľovaniu a pribúdaniu zrážok. Priestor strednej Európy sa podobal na tundrovú

krajinu (zakrpatené formy borovíc, osík, smrekov).

2.) BOREÁL- pokračovanie otepľovania; teplota narastá rýchlejšie ako vlhkosť; podnebie získava

kontinentálny ráz; priemerná ročná teplota je 2ºC vyššia ako je dnes. Je to obdobie mezolitu (8 200 -5 500 r.

pnl.- v strednej Európe)- posledné obdobie lovu a zberu (lov vtáctva- zdokonalenie luku), pribúda rybolov

(výrazná zložka potravy + výroba sietí a člnov), ktorý sa už spája s geologickou prítomnosťou. Okolo r. 5

500 pnl. sa v strednej Európe objavujú prví roľníci a ich postupný nárast spôsobuje ústup mezolitikov do

horských oblastí.

3.) ATLANTIK- klimatické optimum; teplotný proces aj zrážky kuliminujú⇒ 60-70% viac tepla

a zrážok; nárast lesných spoločenstiev- početnejšie sú spoločenstvá listnatých lesov (dub, buk), ktoré sa

presúvajú aj do vyšších polôh (Vysoké Tatry). Teplota bola o 3ºC vyššia ako je dnes⇒bola tu mediterárna

(stredomorská) oblasť⇒osídľovanie aj severnejších oblastí (Matejovce pri Poprade, Poľsko, Nemecko).

Zahŕňa obdobie neolitu. Odumieraním nových rastlinných druhov vzniká nová pôda. Podnebie má oceánsky

ráz (obdobie intenzívnych dažďov).

4.) EPIATLANTIK- úsek mladého neolitu- mladšej doby bronzovej (3 700- 1 200 pnl.)- striedanie suchých

a tepelných výkyvov. Teplota je o 2°C vyššia ako dnes.

5.) SUBBOREÁL- mladá doba bronzová (jej záverečný úsek)- začiatok staršej doby železnej (1 200-

800 pnl.)- suchšia klíma; teplota je mierne nad súčasným priemerom. Problémy: -veľké sťahovanie

indoeurópskych kmeňov (tento pohyb sa dostáva až do oblasti Stredozemného mora→tzv. vpády morských

národov) z dôvodu veľkého sucha aristokratické bojové zložky týchto kmeňov emigrovali a drancovali

bohatšie územia na juhu (Chetiti, Mykény, Egypt).

6.) SUBATLANTIK –vlhkejšie a chladnejšie podnebie; obdobie staršej doby železnej- ranná doba dejinná

(800 pnl. -1.stor. nl.). Intenzívne pohyby kmeňov z V na Z alebo z JV na SZ. Príchod východných kmeňov

 

kynerijských a skýtskych spôsobil zánik hradísk na území SR (Molpír pri Smoleniciach- nález 3- bokých

hrotov šípov). Zložka, ktorá prenikla na územie SR bola blízka starovekým Trákom. Časté vojenské

konflikty (žel. zbrane).

7.) SUBRECENT- okolo r. 1000 nl. – výrazné zásahy človeka do prírody (mestá, cesty, vysušovanie

močiarov); kontinentálny ráz podnebia. V 13.-14. stor. sa objavujú teplotné výkyvy- tzv. „malá doba

ľadová“- tuhé a dlhé zimy. Od 18. Stor. sa objavujú prvé cielené meteorologické merania.

 

ANTROPOGENÉZA

-permanentne otvorený problém, nové nálezy situáciu často komplikujú ako osvetľujú. Sú tu však pevné

línie; mení sa len taxonómia (názvoslovie). N a otázku: Kadiaľ viesť hranicu medzi živočíšnymi druhmi

a človekom? sú 2 vysvetlenia:

a) kreacionistické- náboženské, podľa Sv. Písma.

b) evolucionistické- opiera sa o doklady vývoja a z priestoru živočíšnej ríše. Možno ho sledovať vedecky.

-starovek- prírodní filozofi- Anaximandros, Empedokles, Lukrécius.

-novovek- Jean Baptiste Lamarck (1774-1829) sa ako prvý odklonil od náboženskej teórie vývinu. –

Charles Robert Darwin- vedecky podložil evolucionistickú teóriu vývinu človeka. Diela: O pôvode

druhov (1859), Pôvod človeka a pohlavný výber (1871). Doložil, že človeka ľudoopi sú najvyššími

článkami živočíšnej ríše, a že v dávnej minulosti mali spoločného predka. Každý živočíšny druh má svoje

miesto živočíšnej ríši, podľa tzv. štrukturálneho obrazca:

 

ČLOVEK

- rad: primáty (Primates)

- podrad: vyšší primáti (Antropoidea)- patria tu aj opice všetkých druhov a vývojových štádi

- nadčeľaď: ľudoopi (Hominoidea)- tvory človeku podobné

- čeľaď: ľudia (Hominidae)

- rod: človek (Homo)

- poddruh: vývinové štádiá človeka :

-najstarší paleolit (3 mil.- 250 000 r. pnl.)

1.)Homo rudolfensis- človek od Rudolfovho jazera (jaz. Turkana v Afrike)

2.)Homo habilis- človek zručný- prvé doklady objavil Louis Leakey v Tnazánii

Homo ergaster- človek robotný

3.)Homo erectus- človek vzpriamený- prvý skutočný človek; vyvíjal sa v období starého paleolitu

(1,7 mil. – 250 000 r. pnl.) v mnohých druhoch a v mnohých oblastiach sveta. Vyrábal si primitívne

príbytky, nástroje a ošatenie, vedel ovládať oheň. Výskyt: -Amerika, Afrika, Ázia (Jáva), Európa, okraje

Afriky, Gruzínsko- Damanisi (zachovalé časti skeletu lebiek 1,6-1,7 mil.r.). V ČR pri meste Beroun sa

v geologických vrstvách (1,8 mil r.) našli kamenné nástroje (primitívne ťažké sekáčové tvary) z obdobia

najstaršieho paleolitu. Na Jáve holandský lekár Dubois našiel časť stehennej kosti.

4.) Homo sapiens neandertaliensis – človek neandertálsky; stredný paleolit (350/250 000 -40 000 r. pnl.);

včasné formy = anteneandertal. Priemerná výška do 1,8 m, v Európe do 1,6 m; mali silnú muskulatúru;

osvojovali si dovtedy neznáme techniky; artikulácia- schopnosť vyjadrovať slovom myšlienky; sociálne

väzby v danej tlupe (starali sa o seba navzájom); objavujú sa prvé hroby= výberová inhumácia (Irak-

Šandari). Mal tiež svoju vlastnú antropogenézu na rozhraní staršieho a stredného paleolitu v Európe:

-a)Homo sapiens steinheinmensis- zväčšená kapacita mozgovne (945- 1300 cm3)-

tzv. „presapienti“; morfologické zmeny lebky.

-b)Homo sapiens eringdofiensis

Názvoslovie (taxonómia) homo sapiens neandertaliensis: -1856- Düsseldorf- Neanderovo údolie (podľa

nem. pastora Neumanna, po gr. Neander- nový muž)- jaskyňa, v ktorej došlo k narušeniu vrstiev, v ktorých

sa našli časti skeletu→prof. Fülhrof- teória, že ide o vývojový článok pračloveka. Franc. anatóm Cuvier

zastával názor, že ide o chorobne znetvoreného človeka (Kelt alebo Mongol). Ďalšie nálezy: -Belgicko,

Francúzsko; 1848- jaskyňa na Gibraltáre (žila tu posledná línia). Klasický neandertálci žili v r. 130 000 -

40 000 pnl. (záp. a stredná Európa). Na Blízkom východe (Izrael + Palestína) však pozostatky neandertálcov

javili progresívnejšie (jemnejšia forma lebky): -jaskyne Tabún, Kebara. V E bola stavba tela prispôsobená

klimat. podmienkam. V Palestíne koexistovala s homo sapiens sapiens:

-c)Homo sapiens palestiensis-pravdepodobne dochádza k akulturácii neandertálcov: -proces

 

preberania kultúrnych a technologických vymožeností od progresívnejšej kultúry→H. sapiens sapiens

z Európy prišiel z Afriky vplyvom klimatických zmien. Vo Francúzsku lokalita La Moustier- pomenovanie

kultúry pre stredný paleolit. V závere existencie neandertálci si mohli osvojiť technologické postupy na

výrobu kamenných nástrojov; postupne sú vytláčaný H. sapiens sapiens (v r.25 000 úplne zanikli), ktorý

mali efektívnejšiu a koordinovanejšiu činnosť.

- územie SR: - Gánovce pri Poprade (vyliatok mozgovne); Šaľa (z Váhu fragmenty lebky). V súčasnosti je

známych cca 300 skleletov z územia Európy a okolitých oblastí.

5.) Homo sapiens sapiens- mladý paleolit (40 000- 10 000/ 8200 r. pnl.)- definitívny ústup pevninského

ľadovca; počiatky holocénu. Dynamický vývin v technologickej, duchovnej a sociálnej oblasti: -prejavy

umenia, výroba nástrojov (bohatší sortiment), vznik a vývoj modernej formy človeka. Najstaršie nálezy: -

JAR- jaskyňa Border Cave (+ ďalších 5 lokalít)- využíval dary mora (ulitníky, morské živočíchy); Etiópia

(Omo), Maroko, Lýbia→nálezy sú datované do obdobia 160 000 r. pnl- ale vo výrobe nástrojov sú ešte

konzervatívny. Pred 40 000 rokmi sa táto forma človeka rozšírila z Afriky na Blízky východ a odtiľ cez

Balkán do Európy.

-archeologické kultúry- sú vo vzťahu postupujúceho progresu→ za 30 000 r. vyše 5 rôznych kultúr.

-jaskynné (parientálne) umenie- Altamira (Špan.), Chatevova jaskyňa (vyše 30 000 r.); vznikalo iba na

okrajových častiach (ako línia).

 

PALEOLITICKÉ KULTÚRY

Najstarší paleolit: (3 mil. -1 mil. r. pnl.- 250 000 pnl.)

OLDUVANSKÁ K. – nálezy z východnej Afriky- Oduvan- roklina v Tanzánii. Je členená na 4 vývojové

štádiá. Synonymum je okruhliakové industrie: -malé artefakty vyrábané z riečnych okruhliakov- sekáče

(chopery)- prvé nástroje vyrábané človekom; obojstranné sekáče (chopping tools). Vužívali sa aj odštepy,

ktoré vznikli pri tejto činnosti= ustálená technológia. Končí primitívnymi formami pästných klinov.

Náleziská: -Mannissi (Gruzínsko), Beroun a Praha-Subdol (ČR).

K. ACHEULÉN- (ašelén)- podľa St. Acheulée- predmestie franc. Amiens- (1,7 mil. – 100 000 r. pnl.)- na

Blízkom východe (Izraelel- Ubeidya- pred 1,4 mil r. pnl.). Člení sana starší, stredný a pozdný. Hlavným

nástrojom (univerzálnym) je pästný klin (+ nástroje z dreva a kostí) – výrazná modifikácia pôvodného

okruhliakového tvaru (technika štiepania). Pästný klin je obojstranný , mandľovitého tvaru, má ostré línie

po celom obvode.

KOMPLEX DROBNOTVARÝCH INDUSTRIÍ- trvá súčasne s auchelénom- prvé drásadlá, jednoduché

rydlá a jednoduché typy hrotov.

 

Stredný paleolit: (300/250 000 -40 000 pnl.)

K. MOUSTERIEN- (músterien)- rozpad kultúry na fácie (odrody), ktoré súvisia s priestorom a obdobím:

- mousterien acheuléenskej fácie – zvýšenie technologickej efektivity- výroba nástrojov z vopred

pripraveného jadra (silicity, rádiolarity, pazúrikovité jadrá). Z 1 jadra sa vyrába viac nástrojov. Výrobca

si mohol zvoliť tvar úštepu, na ktorom pomocou tlaku parohu vytvoril retuš, ktorá spevňovala nástroj.

Pretrváva až do mladého paleolitu prostredníctvom prechodných kultúr.

K. TAUBACHIEN- podľa nem. mesta Tau-bach- kultúra jaskynného prostredia (aj travertíny na SR).

Industria má nápadne malé rozmery (drásadlá, zúbkované nástroje, škrabadlá, rydlá, vrtáky). V Karpatskej

kotline vznikajú počiatky výroby ručne retušovaných hrotov.

K. MICOQUIEN- (mikokvien)- franc. La micoq- nožovité nástroje, drásadlá, rydlá; nemecké krasové

oblasti.

K. ÁTERIEN- severoafrická kultúra- drásadlá, škrabadlá, listovité hroty. Vznikla pred 100 000 r. v Egypte;

pretrváva v Južnej Európe a v záp. Ázii až do r. 30 000 pnl. (mladý paleolit).

 

Prechodové kultúry: -(43 000- 38 000 r. pnl.)- objavujú sa tradície výroby čepelí so staršími

technologickými postupmi; o žili tu vtedy neandertálci.

K. CHATELPERRONIEN- hrotitá čepeľ; hrot typu chatelperronien; početná kostená industria (vrtáky).

K. ULUZZIEN- tal.- prevaha škrabadiel, drásadiel a zúbkovaných nástrojov (až do 33 000 r. pnl.)

K. BOHUNICIEN- Brno- Bohunice- okolo 40 000 r. pnl.- hroty, škrabadlá vyrobené na širokých čepeliach.

(neandertálec + moderný človek)

K. SZELETIEN- záp. časť SR- Moravany nad Váhom; produkcia listovitých hrotov: -mali plošne

retušované plochy, z profilu veľmi tenké, boli súčasťou násad oštepov. Na vých. Sr- Prešov- šarišská oblasť,

 

Zemplínske vrchy.

K. JERZMANOWICIEN- Poľsko- v jaskyniach nálezy hrotov; hrotité čepele.

 

Mladý paleolit: (40/38 000 -10 000/8 2000 pred n.l.) –kultúry sú čepeľovité; výroba nástrojov z čepelí. Z 1

kamenného jadra sa dalo vyrobiť viacero tenkých čepelí; zjemnenie základného tvaru.

K. AURIGNACIEN-(oriňacien)- jaskyňa Aurignac- 1865- celoeurópska kultúra (Pyrenejský

pol.→Rumunsko; ojedinele až záp. Rusko; Predný východ). Trvala 38 000 – 28 000 r. pnl.. Masívne

škrabadlá a rydlá; pri výrobe sú použité veľmi jemné a pravidelné údery; kostené predmety (hroty). Výrazný

výskyt na vých.SR v 2 formáciách:

a) hornádska skupina aurignacienu- Košice- Barca

b) hornopotiská skupina aurignacienu- Tibava (okr. Sobrance)

Zachovali sa tu najstaršie pôdorysy obydlí na území SR, kde vieme rozlíšiť miesta na výrobu určitého typu

nástrojov.

-šarišská oblasť: -Prešov- poloha Bikoš, lokalita Medzany.

K. GRAVETTIEN – franc. nálezisko La Gravett- paneurópska kultúra; základné prejavy pochádzajú zo

západnej Európy (Franc., Špan., západné Nemecko)- sú to hroty s otupeným bokom, ktoré majú viaceré

variácie (napr. gravettienský hrot→tzv. gravettky). Prelína sa so záverom Aurignacienu (30 000 – 13 000

pred n.l.- neskorý gravettien= epigravettien). Počiatočný prejav kultúry sa nachádza aj v oblasti južnej

Moravy a Dolného Rakúska: - paleolitické stanice obsahujúce skládky mamutích kostí⇒kult lovcov

mamutov (bola to však iba sezónna aktivita).

-staršia fáza gravettienu: -tzv. Pavlovien- južná Morava- Pavlovské vrchy, lokalita Dolné Vestonice:

- nálezy štiepanej industrie, „experimentov“ z hliny= vypálené hlinené figúrky zvierat⇒najstaršia keramika

vôbec (dat. 26 – 24 000 r. pred n.l.); pokusy o nové technológie (brúsenie a prevŕtavanie kameňov, ktoré

mohli byť potom kultovými doplnkami), ktoré ale nedosiahli presah do praktického využívania. V prostredí

táborísk sa našli doklady výroby textilu z rastlinných vlákien žihľavy. Významné umelecké prejavy: -

drobné figurálne plastiky zvierat, žien- venuše- v Dolných Vestoniciach bola objavená venuša z hliny, do

ktorej pridali aj rozdrvené zvieracie kosti. V nálezoch kostrových hroboch sú zakomponované

udalosti→lokalita Předmostí- Karel Maška tu objavil hrobovú jamu s 20 jedincami.

-mladšia fáza gravettienu: - (25- 20 000 r. pred n.l.)- tzv. Willendorfien- Kosťonkien (podľa nálezu

Willendorfskej venuše z Dol.Rakúska + nálezisko vých. okruhu Kosťonky).

- Moravany n. Váhom (24 -22 000 r. pred n.l.)- viacero paleolitických

staníc→nález drobnej ženskej plastiky vyrezanej z mamutoviny, ktorej nálezové okolnosti sú

problematické; výskum viedol prof. Zotz. V r. 22 – 20 0000 pred n.l. je obdobie II. pleniglaciálu⇒

extrémny chlad→ územie stredného Podunajska sa vyľudnil a vývoj sa presúva do východných priestorov

Európy.

- nadväzujú na ňu fázy:

- kostenko-audejevská kultúra- východný variant gravettienu (22 -16 000 pred n.l.). Rozkvet drobného

figurálneho umenia→plastiky žien vykazujú nápadnú štíhlosť + náznaky odevu (kapucňa).

- mezinská kultúra- (18 -12 000 pred n.l.)- východná kultúra gravettienu (Ukrajina)- rieka Dnester: -

Mezirič, Mezin, Dobraničevka→pôdorysy obydlí, ktorých základnou konštrukciou bol mamutí skelet (ruský

archeológ Pidopličko).

Ako palivá sa používalo drevo, kosti zvierat. V Ostravsku, lokalita Petřkovice- nález drobnej ženskej

figúrky + prvý doklad o využívaní uhlia z povrchu zeme.

K. MAGDALÉNIEN- v tomto období vrcholí výzdoba jaskynných interiérov; oblasť západnej Európy

(sev. časť Pyrenej. Pol., Franc., Nem., Čechy, Morava- rieka Morava je hranicou). Nárast kostenej industrie;

miznú stádovité zvieratá→hlavným zdrojom sú divoké kone a soby⇒kult lovcov sobov (18 -12 000

pred n.l.): -rozvoj jaskynného umenia (Altamira, Lascaux, Rufignac)- magické maľby alebo spoločenská

kompozícia (ženský a mužský princíp), zriedkavo sa objavuje zobrazenie človeka (len v hybridnej podobe-

šaman). Vo figurálnom zobrazovaní sa zriedkavo objavuje aj zachytenie tváre (z Franc. a z Dolných

Vestoníc- nález 4 cm tvár ženy→najstarší realistický portrét)

 

Neskorý paleolit (12 000 -10 000/ 8 2000 r. pnl.)

K. HAMBURGIEN- nemecká fáza neskorého magdalénienu; nálezy hrobov.

K. FEDERMESSERSKÁ- zasahuje už do počiatkov mezolitu.

K. SWIDERIEN- hroty, ktoré sú na stopke, ktorá vznikla vyretušovaním a bola zasadená do drevených

 

nadstavcov. Hrot mohol byť aj klenutý.

V závere paleolitu (12 -10 000 pnl.): -Mazovský cyklus- klimatické výkyvy Alleröd a Bölling.

 

MEZOLIT

- z gr. znamená stredný kameň; obdobie staršieho holocénu; v Európe trvá 8 200 – 5 500 pnl.

- pevninský ľadovec definitívne ustupuje. Doznieva zber a lov→ objavujú sa nové druhy zvierat⇒ vznikajú

nové druhy loveckého náradia.

- výrazne zmeny konfigurácie pobrežia: - zdvihnutie hladiny mora⇒ vznik Baltského mora, zatopenie úžiny

La Manche, stúpla hladina Stredozemného mora, vznik Čierneho mora, zaplavenie pevninských mostov

(Beringia, Indonézia). Klíma sa otepľuje, zrážky narastajú⇒ vznik a rozšírenie listnatých stromov (boreál);

narastá rybolov (dôležitá časť obživy). Zefektívnenie luku (počiatky už v mladom paleolite)→ dostrel 200

m, vyrobený z tisového dreva⇒raste počet konfliktov medzi skupinami (poukazujú na to nástenné maľby

v Špan.). Ľudia šetria surovinami⇒ vznik mikrolitov (veľmi drobných nástrojov). V rybolove sa používajú

harpúny (z parohu, kameňa al. dreva), monoxyl ( čln, ktorý sa vydlabal z 1 kmeňa stromu), rybárske siete

a háčiky, rybárske vrše (rybár. koše s vpletanými prútmi). Pri výrobe oštepu vkladali po jeho stranách

úštepy; podobne postupovali aj pri výrobe kosákov (srpov).

- prvýkrát sa objavujú malá izolované pohrebiská (Dánsko, sev. Rusko)- v hroboch sa našli milodary

(zvieracie kosti, jelenie parožie....).

- v západnej Európe dlhšie trvanie mezolitu (až do r. 4 000 pnl.)- boli tu horšie podmienky pre

poľnohospodárstvo.

- mezolitici iba modifikovali koristnícky spôsob života, ale neprešli na poľnohospodárstvo.

K. TRADENOISIEN – mikrolity nie sú geometrických foriem.

K. SAUVETERIEN- polookrúhle škrabadlá; mikrolity - drobné trojuholníky, alebo lichobežníkovitý

(trapézovitý) tvar.

-vých. SR: - Košice- Barca- polozemnica z mezolitu.

- Veľká ružínska jaskyňa- skelet medveďa, ktorý bol zranený oštepom mezolitických

lovcov.

-záp. SR: -Sereď, poloha Mačianské vŕšky.

 

NEOLIT

„Neolitická revolúcia“- autorom pojmu je archeológ Gordon Childe. Neolitický roľník aktívne vstupuje

do prírodného diania⇒ vznik pracovných síl, stabilita pri zabezpečovaní potravy⇒ populačná explózia: -

v priebehu 1 000 rokov sa počet obyv. Zeme zo 6 miliónov 20 -30 znásobil- 80 -90 miliónov ľudí.

-centrá:- oblasť úrodného polmesiaca (Izrael, Palestína, Jordánsko, Sýria, Irán, Irak, juh Turecka)→

v podhorských terénoch výskyt divorastúceho obilia (okolo r. 11 000 pnl.):

- pšenica jednozrnná a nešľachtené odrody jačmeňa. Neskôr si ľudia preniesli túto obilnú vzorky do osady.

Výskyt divých druhov kôz a oviec, ktoré mali schopnosť rozmnožovať sa aj v zajatí→domestifikácia⇒

ľudia mali existenčnú istotu.

-5 znakov: → usadlý spôsob života

→ domestifikácia (snaha domestifikovať rožný dobytok- pratur)

→ masový rozvoj nových technológií spracovávania kameňa (brúsenia, hladenie, vŕtanie). →

tkáčska výroba

→ keramika- prvé nádoby vyrábali mezolitické spoločenstvá v Japonsku v r. 12 000 pnl.- okruh

Džomonskej kultúry. V pobrežných líniách Dánska vznikla mezolitická keramika – tzv. Kjökkenmöbbing

(kuchynský odpad). Keramika sa objavuje až od r. 7 000 pnl. ⇒ obdobie od 10 000 – 7 000 pnl. –

akeramické obdobie.

Vplyvom domestifikácie rastlín a zvierat dochádza ku ich morfologickým zmenám:

- vznik pevného klasu, ktorý udržal zrno, kým nedozrelo→ nedochádzala k jeho samovypadávaniu

ako u divých druhov. Neskôr sa rastliny bez prispenia človeka ani nerozmnožovali.

- domáce formy zvierat boli nižšie (menšie) ako divo žijúce druhy. Dochádza k zmenám v štruktúre

kostí a rohov (napomáha nám to pri datovaní kostí).

- I. zóna rozšírenia neolitu- Egejská oblasť, južné Zakaukazsko, oblasť Kaspického mora, západná

Ukrajina)- 7 000 pnl. – už vtedy tu bola aj keramika.

-II. zóna rozšírenia neolitu- stredná Európa- 5 700 r. pnl.

 

Kultúrne prejavy v oblasti úrodného polmesiaca sa javia ako izolované. V I. zóne rozšírenia neolitu sú

kultúrne zóny charakterizované spoločnými znakmi. V strednej Európe sa to neskôr prejavuje uniformitou

kultúry ( napr. kultúra s lineárnou keramikou, ktorá zaberala najrozsiahlejšie územie).

Teórie opúšťania neolitu z oblasti úrodného polmesiaca :

- neolit okrem iného vznikal aj v ďalších oblastiach sveta: - Čína (keramika z r. 12 000 pnl.; pestovanie

ryže), Indický subkontinent, Mezoamerika (pestovanie kukurice), východná časť Brazílie, subsaharská

Afrika – 9. -8 . tis. pnl.- úrodná krajina s tečúcimi riekami, experimenty s domestifikáciou (Tasília-

nástenné maľby- postavy ľudí a zvierat v „akcii“). Vedec Henry Lott tvrdí, že okolo r. 6 000 pnl. náhly

klimatický zvrat tu spôsobil zmenu v skladbe zvierat. Nálezy žarnovov, čepieľok kosákov⇒doklady

o poľnohospodárskej činnosti.

- 3 teórie:

1.) DIFUZIONISTICKÁ- neolit sa šíril priamou (riadenou) kolonizáciou (v užšom slova zmysle), alebo

sa v okrajových oblastiach preberali kultúrne neolitické prvky. Z centrálnej oblasti sa mohli konať výpravy

malých skupín neolitikov.

2.) SUBSTRÁTOVÁ- pri prienikoch lokálnych neolitických komunít dochádza k stretom s pôvodným

obyvateľstvom, ktoré nemuseli byť nepriateľské (antagonistické). Rovnocenná komunikácia a akulturačný

proces pôvodných obyvateľov (mezolitikov), ktorí sa zapojili do procesu novej ekonomiky. Svoje nástroje

opracovávali brúsením hladením, vŕtaním- sekery, dláty, liny→ spracovávanie dreva→tieto technológie od

nich prevzali neolitici.

3.) AUTOCHTONISTICKÁ – na základe náleziska v Dolnom Rakúsku Brunn an Gebirge (rozhranie 7. -

6. tis. pnl.)⇒ stredná Európa dospela (vraj) k neolitu bez vplyvu zvonku.

Génová archeológia- gény (súčasti DNK)- značkové (výrazné) gény sú základnými jednotkami dedičnosti.

Čiastočky značkových génov -alely -zabezpečujú prenos dedičných vlastností→ stovky až tisícky generácií

nesú jednu genetickú informáciu. V priebehu niekoľkých generácií bola osídlená Stredomorská oblasť

pomocou monoxilov (plavidiel).

V záp. Európe kultúra impresso - cardiová – prvá keramika zo 7. tis. pnl. V strednej Európe kulúrny okruh

savčesko-kryský- pozdĺž riek Tizsa a Szamos (Dunaj) prenikali neolitici do nových oblastí. V ČR to bolo

pozdĺž Moravy a Labe.

 

-hlavné znaky neolitického poľnohospodárstva:

- vrcholí obdobie Atlantiku- klimatické optimum, kvalitné pôdy. Roľníctvo bolo založené na žiarovom/

kopaničiarskom alebo náplavovom modeli hospodárstva.

-pestovanie 3 druhov pšenice: - jednozrnnej, dvojzrnnej, špaldovej.

-pestovanie jačmeňa- na území SR- Moravany (okr. Michalovce)- 5 400/ 5 300 pnl.

-okolo r. 5 000 pnl. sa pestuj ú aj strukoviny (hrach).

-spoločenská deľba práce: - prirodzená (základná)- je založená na rozdelení povinností podľa veku

a pohlavia. V neolite sa prvotnou deľbou práce z roľníckej základne vyvinuli skupiny zamerané na

chovateľstvo. Kolektív v neolitickej osade nebol väčší ako 50 ľudí.

- je tu dokázaná ťažba soli (ako komodity pre výmenu)- Solivar (Prešov), Soľ (Vranov n. Topľou) .

Neolitická spoločnosť

- majetkovo si ľudia boli rovní. Základný výrobný prostriedok (pôda, dobytok) bol spoločným vlastníctvom

celého rodu→občinový charakter spoločného bohatstva→hlavný znak rozvinutej rodovej spoločnosti

v období neolitu. Niektoré mužské hroby sú bohatšie než ženské⇒počiatky vzniku istých spoločenských

skupín, ktoré narúšajú soc. rovnosť. Hroby patrili mužom, ktorí ovládali alebo distribuovali dôležité

suroviny. V odevoch sa objavujú mäkkýše a ulitníky- výzdoba zo Stredomorskej oblasti.

-základnou spoločenskou jednotkou bol rod- rozpadala sa do niekoľkých materských veľkorodín.

Príslušníci rodu určovali svoju identitu podľa matky⇒matrilineárny filiačný systém. Rody sa riadili

zásadou exogamie- povinnosť žien zvoliť si muža z iného rodu. Postavenie ženy bolo vďaka tomu

významné v oblasti reprodukčnej aj hospodárskej. Dĺžka života bola 35 -40 r. + veľká detská úmrtnosť.

Ťažké životné podmienky (nevariabilita strany) viedli k stretom neolitikov (nálezy hromadných hrobov-

lebky prerazené kamennými sekerami)→život v permanentnom strese. Vzrast populácie (v mladšom

neolite) spôsobil vznik nových tzv. dcérskych jednotiek→vznikali nové sídliská s vedomím pokrvnej

príbuznosti. Viedlo to k zväčšeniu rodu a ku vzniku vyšších organizačných celkov (klanov alebo frátrií). Od

mladého neolitu sa lokálne udomácňuje párová rodina.

-početné hlinené plastiky ženských figúr – sošky veštkýň, prorokýň (sibýl), ktoré v tranze komunikovali

 

s bohmi. Sú zobrazované v adoračnom geste; ženy boli v úlohe kňažiek. Náboženské predstavy- idey

démonizmu a animizmu –v strednom neolite sa objavujú žiarové hroby ako snaha oslobodiť dušu od

hmotného tela spálením. V mladšom neolite sa objavujú tendencie tzv. solárnych (slnečných) kultov.

Budujú sa najstaršie sakrálne architektúry- tzv. rondely (rozšírenie: od stredného Podunajska, SZ Balkán,

SV Potisie)- socio-kultová stavba s priemerom 50 -250m; mali kruhový pôdorys (niekoľkonásobný) so 4

vstupnými bránami. Boli obklopené palisádami a obvodovou jamou. Mali vytyčovací a zhromaždovací

charakter (pravdepodobne mohli plniť funkciu astronomických observatórií- tzv. paleoastronómia, alebo

ihrísk).

 

ZÁKLADNÉ VYMEDZENIE NEOLITICKÝCH KULTÚRNYCH OKRUHOV

- EURÓPA- podľa územného členenia rozlišujeme tieto kultúrne okruhy:

a) Stredomorská oblasť- komplex impresso-cardiový- ulitníkom druhu Cardium (tzv. Srdcovky) sa

vyhlbovali ornamenty na keramike→jaz. Bracciano (Tal.)- nálezy monoxylu , vesiel a kardiovej keramiky.

b) oblasť JV Balkánu- nadväzuje na Anatolskú oblasť⇒tzv. balkánsko-anatolský okruh:

-lok. Dimini a Sesklo→ sesklovská kultúra

-lok. Karanovo→ karanovská kultúra- 6 tis. pnl.- tell pri Starej Zagore v Bulharsku, ktorý sa

svojím klasickým zvrstvením stal základom relatívnej chronológie bulhar. praveku.

-lok. Bojanovo (Rum.)- bojanovská kultúra

-lok. Starčevo (Srbsko)- starčevská kultúra- polychrómne (viacfarebne) zdobená keramika;

nadväzuje na ňu krišská kultúra, po nej vinčanská kultúra.

KRIŠSKÁ K.- rieka Kriš (Körös- maď-rum. hranica)- prvá pol. 6.tis. pnl.→ počiatky kolonizácie po

rieke Tizsa. Keramika je globulárneho tvaru, s jemne odsadeným dnom, zdobená hustým jamkovaním;

na zásobnicových nádobách (čiastočne vhĺbené do zeme, stáli mimo objektu) sú ako výzdoba nalepované

plastické pásiky- lok. Košice- Červený rak, Kuzmice.

K. S LINEÁRNOU KERAMIKOU- 1. a 2. pol. 6. tis. pnl.- rozšírenie od Parížskej panvy po Moldavskú

nížinu⇒ záp. a vých. vetva; trvala cca 400 r.

-ČR: -lok. Byľany pri Kutnej hore, Březno u Loun, Křeslenice

-Morava: -lok. Vedrovice- sídlisko a pohrebisko zo staršieho neolitu; lok. Žopy

c)oblasť SZ Európy - aj v 4. tis. pnl. pokračujú mezolitické tradície⇒lok. Maglemos-ertebroská kultúra.

Na Britských ostrovoch od 4. tis. pnl.- neolitická kultúra Windmill Hill.

 

-SLOVENSKO- !dôležitá je viazanosť na rieky! - kolonizácia je viazaná na záp. SR na tok Dunaja, na

vých. SR na tok rieky Tisza⇒ bipartícia (2-koľajnosť) vo vývoji (vých. a záp. vetva):

-záp. SR: -v keramike prevláda hlboko rytý ornament; náleziská (chronologicky)- Nitra, Hurbanovo,

Biňa, Milanovce (5 000- 5 300 pnl.)

-vých. SR: - 2 oblasti: -priestor Východoslovenskej nížiny (VSN)

-priestor Košickej kotliny (údolie rieky Hornád)

-ďalšie oblasti: -Gemer a Slovenský kras, Šariš, Spiš (-skôr oblasť Malopoľska),

severových. SR.

-vých. SR: -okolo r. 5 700 pnl. do Košickej kotliny zo sev. Maďarska zasahujú elementy krišskej kultúry

(lok. Košice- Barca- Červený rak, Kuzmice). Synchrónne sa na VSN objavuje element spájaný so skupinou

Szatmár- keramika s charakteristickou čierno-maľovanou ornamentálnou výzdobou (lok. Slavkovce).

Obidva sa podieľali na najstarších prejavoch kultúry s lineárnou keramikou.

- 2 okruhy:- ZÁPADOPOTISKÝ( Košická kotlina, Gemer, Šariš) a VÝCHODOPOTISKÝ (oblasť

VSN)→hranicou sú Slanské vrchy a rieka Hornád.

 

Starý neolit (5 700 -5 300 pnl.):

-ZÁPADOPOTISKÝ O.: - elementy krišskej kultúry→ starolineárny okruh: -skupina Košice- Barca III

(keramika- rytá výzdoba)→stredolineárny okruh: -Gemerská lineárna keramika- počiatky formovania

skupinaTiszadob, ktorá vrcholí v mladolineárnom období.

-VÝCHODOPOTISKÝ O.: -elementy sk. Szatmár→ starolineárny okruh: -na VSN skupina Kopčany-

čiernomaľovaný ornament; lok. Zalužice (okres MI- najkompletnejšie preskúmaná lokalita), lok. Moravany

(okres MI)- nález prvého staroneolitického sídliska na vyvýšenine→ stredolineárny okruh: na VSN skupina

Raškovce.

 

Stredný neolit (5 300 -4 800 pnl.):

-vých.SR: -obidva okruhy= BUKOVOHORSKÁ K.(BK)- kvalitná tenkostenná keramika zdobená rytou

výzdobou, ktorá je vyplňovaná farbou (červenou, bielou žltou)→tzv. inkrustácia; vrcholí spracovávanie

obsidiánu a kostenej industrie. Lok.: -Domica, Silická ľadnica, Kopčany, Šarišské Michaľany. Stupne BK

rozoznal Ján Likarduš výskumom v jask. Domica: A- najstarší→ AB- predklasický→ B- klasický→ C –

pozdný

V klasickom stupni BK (B) vrcholí výzdoba keramiky, ktorá je doslova preplnená ryhami, oblúky naberajú

tendenciu zahrotenia línií. Zánik BK bol veľmi náhly (nepoznáme skutočné príčiny, ale jestvuje mnoho

teórií).

-záp. SR.: -ŽELIEZOVSKÁ SKUPINA- časovo paralelná s BK; jej nositelia sa orientujú na chov dobytka.

Lok.: - Dvory nad Žitavou, Želiezovce, Štúrovo, Bíňa. Na keramike sa objavujú plastické držadlá v tvare

zvieracích hlavičiek; výzdoba je tvorená výrazne vyrytými líniami, ktoré sa lomia v ostrom uhle a zásekmi.

Vo vývoji plynulo prechádza ku prejavom lengyelského kultúrneho komplexu (ml. neolit)

-ČR: - skupina Šárka- typ keramiky, predchodca kultúry s vypichovanou keramikou. Objavuje sa však

aj na vých. SR, čo je veľmi pozoruhodné (pravdepodobne sa tu dostala oblúkom zo severu cez oblasť

Malopoľska na územie VSN).

 

Mladý neolit (4 800 – 4 000 pnl.):

-záp. SR:- LENGYELSKÝ KOMPLEX (LKK) - keramika je kvalitná, ale bez výzdoby- v štádiu

prelengyel- tenké, bikonické, zvoncovité a rôzne tvarované keramické nádoby; lok.:- Horné Lefantovce.

Štádium protolengyel- maľovaná výzdoba keramiky; 2 vývojové skupiny:

-staršia: -skupina Bíňa- Bicske

-mladšia: -skupina Lužianky (Ponitrie, Považie)- kombinácia rytého a maľovaného ornamentu.

Za riekou Moravou sa kryštalizuje západná vetva LKK→moravská maľovaná keramika- rozpoznaná

r. 1888 čes. notárom tal. pôvodu Paliardim; nálezy veľkého množstva ženských plastík; lok.: - Střevice,

Hluboké Mašútky, Štěpanovice. LKK delíme do 4 vývojových skupín a 2 prechodných fáz:

Lengyel I- skupina Nitriansky Hrádok- tell (sídliskový útvar, ktorý vznikol dlhodobým osídlením), na

základe, ktorého sledujeme soc. stratifikáciu ako dôkaz o jestvovaní určitej organizovanej spoločnosti.

V lok. Svodín boli zistené sídliskové fortifikácie. Keramika bola tenkostenná, zdobená maľovaným aj rytým

ornamentom (vzory z 3 paralelných špirál). Objavy rondelov (JZ, J SR, Morava, Dol. Rak., J aj SV Maď.)

I. prechodná fáza: SANTOVKA

Lengyel II- skupina Pečeňady- ornament na keramike je maľovaný bielou farbou na červenom podklade.

II. prechodná fáza: MORAVANY

Lengyel III- skupina Brodzany- Nitra- absencia maľovania; tehlovo-červená farba keramiky- do hliny sú

úmyselne pridané kamene a minerály; na keramike sú malé pologuľovité výčnelky; !1- krát výskyt medenej

industrie!.

Lengyel IV- skupina Ludanice- misovité keramické tvary s vysokou dutou nôžkou zvoncovitého tvaru,

dvojuché šálky, misy s výlevkami.

 

-vých. SR.: - POLGÁRSKY KULTÚRNY KOMPLEX (PKK)- oblasť Alföldu (Veľká maďarská nížina).

Po zániku BK na vých. SR preniká z JV Potiská kultúra, zo severu kultúra s vypichovanou keramikou

a zo západu sem preniká forma Lengyel I. Napokon tu prevládla POTISKÁ K.- zaberala územie od

severného Balkánu po vých. časť Potisia (dolný tok Tiszy- mesto Szeged)→VSN je len severnou perifériou.

Významným znakom boli výrazné zmeny v spoločnosti→ uplatňovalo sa spoločenské postavenie muža;

obydlia majú malé rozmery (párová rodina). !Prvýkrát sa v strednej Európe objavuje meď!, čo potvrdzuje

obchodné styky s Balkánom; kostrový spôsob pochovávania.

-staršia fáza:- na keramike hlboko rytý ornament, ktorý sa láme v ostrých alebo pravých uhloch.

-mladšia fáza: - polychrómne (červená, žltá, biela farba) maľovanie keramiky.

-lok.: Čičarovce (okr. Trebišov)- v hroboch nálezy úmyselne deštruovaných mužských aj ženských

plastík→nástup astrálnych kultov (kult slnečného kotúča); nález pohrebnej šachty- 3 jedinci spätý s kultom

(nálezy zvieracích masiek). Okolo r. 5 000 pnl. sa prvýkrát objavuje meď.

Skupiny PKK:

1.)skupina IŽKOVCE – lok. Ižkovce (okr. Trebišov)- ranný mladý neolit; prelínanie kultúrnych vplyvov (na

záp. SR paralelne jestvuje Lengyel I- Nitriansky Hrádok).

2.)skupina CSÖSZHÁLOM (OBORÍN)- prelom neolitu/eneolitu; bielo-maľovaná keramika na červenom

 

podklade; mriežkované vzory; nález tzv. Oborínskej venuše (na záp. SR paralelne jestvuje Lengyel II-

Pečeňady).

3.)skupina TIZSAPOLGÁR- eneolit; najvýraznejšia skupina; neobjavuje sa maľovanie na keramike;

markantná previazanosť na vývoj na Balkáne⇒veľký počet medených výrobkov; 90% kostrové

pochovávanie→evidentná soc. stratifikácia – bohatstvo milodarov- keramika, medené sekeromlaty (u

mužov), u žien medené šperky; !prvýkrát sa objavuje aj zlato! v podobe zlatých plieškov. V hroboch

tejto kultúry sa objavuje keramika tvarom príbuzná s lengyelskou kultúrou s výraznými zobákovitými

výčnelkami (na záp. SR paralelne jestvuje Lengyel III- Brodzany- Nitra).

Lokality: -Ai-Bunar, Ru-Clava- medené doly v Bulharsku; pohrebisko vo Varne- hroby bohaté na medené

nástroje.

-Tibava- výskum Karol Andes, Stanislav Šiška→doklady zlata.

-Veľké Raškovce- výskum Jaroslav Vizdal→nálezy hrobov a rohovca z rieky Bug⇒kontakty

s Balkánom.

-Lúčky- na brehu Zemplínskej šíravy- výskum v 19. stor. grófom Stárayom→najstarší

publikovaný výskum; osada +pohrebisko (žiarové hroby)- nálezy fragmentov keramiky s čiernym pásom.

4.)skupina BODROGKERESZTÚRSKA- mliečnikovité tvary keramiky- na hrdle nádob rytá výzdoba

(šrafovaním), ktorá je na vých. SR vzácna (na záp. SR paralelne jestvuje Lengyel IV- Ludanice).

5.)skupina LAŽŇANY- žiarové pochovávanie; hroby sú chudobné→nález koráliku z jantáru⇒dôkaz

o obchodných kontaktoch. Touto skupinou končí vývoj starého eneolitu (pol. 4.tis. pnl.). (nemá paralelu v

Lengyeli→na záp. SR vtedy jestvuje skupina Bajč-Retz- výrazné džbánkové tvary s technikou brázdeného

vpichu).

 

ENEOLIT

-pozdná doba kamenná- (4 000 -2 300 pnl.- počiatok doby bronzovej)

-v strednej Európe- z lat. aeneus- medený

-na Balkáne – z gr. chalkos- kov⇒ chalkolit

-zaostávanie vo vývoji v Európe sa postupne skracuje. Rozvoj hospodárskych vymožeností

neolitu⇒dovŕšenie neolitickej revolúcie. Rozvoj orebného hospodárstva. S ťažbou kovov vzniká

špecializácia práce + rozvoj výmeny produktov⇒komplikujú sa vlastnícke vzťahy; vzniká súkromný

majetok; nástup patrilineárnych vzťahov→patriarchát.

Archeologické pramene: -výšinné sídliská (hradiská); prvé veľké pohrebiská (mohylníky + ploché hroby);

prvé kovové predmety (múmia Ötziho v Alpách).

Hospodárstvo:- využíva sa ťažná sila zvierat na orbu→rekonštrukcia orby na základe obrazcov, ktoré po

nej ostali (v Tal. Valca Monica, vo Švéd. Bobusleu): -oralo sa sprava doľava a zhora nadol). Pribudli nové

zdomácnené druhy zvierat: -kôň (skrotený v juhoruských stepiach), ťava (Afrika), slon (India), pernatá

hydina- sliepky (India).

- pestovanie jabĺk, sliviek, hrušiek; používanie liečivých rastlín→jestvovanie zaužívaných

medicínskych postupov (pri zubnom kaze, zápalových ochoreniach kostí, pri preparácií lebky).

- významným bol !objav kolesa!- a 4-kolesového voza, ktorý bol ťahaný dobytkom. Na

území SR sa okolo r. 3 000 pnl. objavujú hlinené vozíky (Bádenská kultúra).

Spoločnosť: -patriarchát získava pevné formy (pôvod v nomádskych pastierskych kmeňoch). Obdobie

pravidelných bojov a výbojov. V usadlých etnikách jestvuje rodina, rod, zoskupenie rodov a kmeň.

Vplyvom nomádskych etník sa rodová občina mení na susedskú.

Náboženstvo: -démonizmus, teizmus→vznik predstáv personifikovaných bohov: -v stredomorskej

oblasti→kult býka. JZ, záp. a sev. Európa sa spája s nástupom megalitických kultúr a architektúr: -3

formy:

MENHIRY- vysoké (7 m) neopracované, vztýčené kamene (lok.: Carnac vo Franc.)

DOLMÉNY- viaceré (3-6) stojace kamenné bloky zhora prekryté jedným alebo viacerými veľkými

kameňmi (záp. Európa a Britské ostrovy)

HENGE- prepojenie dolménov do kruhového celku (Britské ostrovy)

-megalitické architektúry nachádzame aj na ostrovoch záp. Stredomoria→Malta (prelom 5.- 4. tis. pnl.)

-Európa:

- Egejská oblasť: - (Grécko, Kyklady, Kréta): - najväčší progres vo vývoji→v 3.tis. pnl. plynulý prechod

do doby bronzovej.

- 3 veľké kultúrne komplexy:

 

1.) HELLADSKÝ (územie gréckej pevniny)- TROADSKÁ K.- západná časť M. Ázie (mesto Trója-

Illion→tell – dat.: 4.-3.tis. pnl.- vývoj na ňom plynule prechádza do helenistického obdobia); kultúra sa

šírila severným a SZ smerom.

2.) KYKLADSKÝ (centrá: Pharos, Maxos, Melos- najrýchlejší rozvoj→bohaté ložiská obsidiánu)

3.) MINOJSKÝ (ostrov Kréta)

-kultúrne vplyvy sa šíria západným a severným smerom→Grécko je sprostredkovateľ

kultúry.

-JV Balkán: - GUMELNITSKÁ K. –kvalitná pestrofarebná keramika; banské využívanie „rudníkov“

(ložísk medenej rudy). Osady sú urbanizované; domy stoja na murovanom základe; kultúrna prosperita

(nález pohrebiska z Varny v Bulharsku).

-SZ Balkán: -Cucuteni-Tripilje komplex/okruh –rozľahlé osady, ktoré sú usporiadane rozložené,

s rozlohou niekoľko ha→boli to dlhodobo osídlené osady (napr. Tripiljská k. je časovo členená na 30

období); keramika je polychrómna; početné ženské plastiky (pretrváva neolitická tradícia- ženy mali

dôležité postavenie).

-stredný eneolit (3 000 -2 600 pnl.) – výrazný komplex BÁDENSKEJ K., časovo súbežná je

K. EZERO.

-S Kaukaz: -centrum spracovávania medi- MAJKOPSKÁ K.

-Juhoruské stepi: -K. OKROVÝCH HROBOV – nositeľmi boli pastierske kmene; mŕtvych posypávali

okrom; nemali stále sídla (kočovnícky spôsob života)→využívali koňa (bez konského postroja) – došlo tu

k jeho zdomácneniu →mobilita kultúry (prienik až na územie Maďarska).

-Oblasť medzi Dneprom a Volgou: - K. SO ŠNÚROVOU KERAMIKOU- prenikli do severnej

a strednej Európy→neolitizácia severnej Európy.

-S Európa: -poľnohosp. spôsob života- veľký kultúrny KOMPLEX NÁLEVKOVITÝCH POHÁROV

(KNP)- Škandinávia, Holandsko, Alpy; jeho súčasťou je aj MICHELBERSKÁ K. (západný okraj KNP).

-Britské ostrovy: -poľnohosp. éra- K. WINDMILL-HILL –osady s fortifikačným zabezpečením

→najstaršie obranné architektúry: -priekopa + val + palisáda; etnické posuny,vojenské konfrontácie,

intenzívny rozvoj vojenstva; markantná soc. diferenciácia→vzniká napätie (násilné ozbrojené strety)

→pohrebiská (kostry so sečnými alebo strelnými zraneniami).

-Z a str. Európa: -záver eneolitu (3.tis. pnl.)- invázia K. SO ZVONCOVÝMI POHÁRMI –vznikla v JZ

Európe (sev. Špan., juž. Franc.)- dynamická kultúra; krátkodobí lukostrelci- v hroboch nálezy nátepných

doštičiek (z kostí alebo z kovu), ktoré chránili predlaktie lukostrelca pre spätným úderom tetivy (nálezy aj

v ženských hroboch -3.tis. pnl.); sídliská sú neznáme, známe sú len kostrové pohrebiská. Keramika: -nádoby

majú tvar obráteného zvona, zdobené horizontálnymi kolkovanými pásikmi (v staršom období aj odtlačkami

šnúry). Lokality: -Budapešť, Sládkovičovo (SR). Kultúra prenikla aj do sev. Afriky. Doznieva v staršej dobe

bronzovej (zač. 2.tis. pnl.); najbohatšie nálezy z medenej suroviny(je jej však menej, z dôvodu vyčerpania

zásob na Balkáne).

 

-územie SR: - ťažba medi (Špania dolina); najpočetnejšou surovinou je kameň- výrobky už majú inú

formu→snažia sa napodobniť medené predlohy.

 

-stredný eneolit (3 300 -2 800) :

BÁDENSKÁ K.-(3 300 – 2 800 pnl.)- prvýkrát zjednotenie vývoja na Slovensku→ výrazný

stredoenolitický fenomén; starší názov: K. S KANELOVANOU KERAMIKOU- technika výzdoby je

plytké žliabkovanie (kanelúra), mriežkovaný rytý vzor, šikmé ryté línie, súbory malých jamôk, zriedkavý je

maľovaný ornament (biely na červenom podklade) identický s rytými vzormi. Objavujú sa amfory- nádoby

s vysokým hrdlom, zásobnicové nádoby; prvýkrát sa objavujú tzv. picie servisy („čajník“ + 12 pohárov/

hrnčekov)- súčasť uzatvárania dohôd; objavuje sa pásikové ucho nad okrajom nádoby (hrnčeka- nemal dno

–hrúbka dna je znížená).

Pohrebný rítus je kostrový: -výskyt hrobov so zvieratami, alebo aj samostatné zvieracie hroby: -lok.

Nitriansky Hrádok ( 2 hromadné hroby: -12 jedincov vo veľkej kruhovej jame, v strede ktorej bola kostra

psa), Svodín, Šarovce. Markantný úbytok medi; nositelia kultúry boli poľnohospodári a pastieri. 3 vývojové

štádiá:

-BOLERÁZSKA SK. –staršia fáza; obec Boleráz pri Trnave; výskyt: -záp. SR, sporadicky aj

v Košickej kotline.

 

-klasický stupeň BÁDENSKEJ K.- stredná fáza – (3 000 pnl.) – najvýraznejší stupeň;zahŕňa celé

územie SR, zasahuje územia SZ Balkánu, Maďarska, Zakarpatskej oblasti, Dolného Rakúska, JV Poľska,

Moravy, str. ČR. Ľud bádenskej k. sa usádzal v rôznych terénoch (pod Vysokými Tatrami- Veľký Slavkov);

chov dobytka→nálezy malých figurálnych zoomorfných plastík (kult).

-BOŠÁCKA SK.- záverečný stupeň; mladší eneolit (2 800 – 2 400 pnl.)- badenská k. zaniká; jej

dedičom je bošácka skupina, ktorá predstavuje záverečné vyznenie badenskej k.

 

-mladý eneolit (2 800 -2 400 pnl.):

- na území SR opäť roztrieštenosť vývoja⇒ SLAVÓNSKO-VUČEDOLSKÝ KULTÚRNY OKRUH

(SVKO): - patrí tu aj napr. Bošácka skupina, Kostolacká skupina (iba územie juhu stredného a záp. SR).

K. NYÍRSÉG-ZATÍN- JV SR, najväčšie rozšírenie v oblasti Potisia; pohrebný rítus :žiarový (žiarový hrob

z lok. Ižkovce, okr. Trebišov); keramika: -zdobená inkrustáciou (do rytých línií sa vtláča biele farbivo).

JEVIŠOVICKÁ K.- Morava, poloha Starý Zámek- vertikálne poskytuje celý eneolitický vývoj.

ŘIVNÁCKA K.- stredné Čechy- v keramike profilácia držadiel v podobe mesiačikovitých útvarov;

budovanie výšinných sídlisk/ hradísk (v súčasnosti je známych cca 50).

KOMPLEX SO ŠNÚROVOU KERAMIKOU- (2. pol. 3.tis. pnl.)- jeden zo základov nastupujúcej doby

bronzovej.

K. VÝCHODOSLOVENSKÝCH MOHÝL – kultúrny prejav pastierskych komunít v mladšom eneolite;

nomádske spoločenstvo zaberalo územie V SR; poznáme len pohrebiská: –mohylníky – skupiny navŕšených

mohýl nad hrobmi, pod ktorými bola mohylová komora s kostrovými zvyškami, alebo sa spálené zvyšky

vysypali len na povrch mohyly; veľmi chudobné milodary (fragmenty keramiky- zdobená odtlačkami

šnúry). Nositelia tejto kultúry si budovali osídlenia vo vrchovinách (Laborecká v., Ondavská v., SV SR- -

zasahujúc časť Poľska a Ukrajiny): -výskum v Hankovciach (okr. Michalovce) archeológom Budinským-

Kričkom, na jeho prácu nadviazal poľský profesor Machník- rekonštrukcia mohyly (iba 5 m z jej pôvodnej

15-20m výšky).

 

DOBA BRONZOVÁ

 

-stredné metalikum- (2 300 -800 pnl.)

-(2 300- 2 000 pnl.)- „prípravná fáza“ : -doznievajú tradície enolitu; prítomnosť bronzu je zatiaľ vzácna.

-v Európe začína mladší úsek praveku→prvýkrát v názve nie je zakomponovaný kameň – je len doplnok

bronzovej industrie. BRONZ- prvá masovo vyrábaná umelá hmota v ľudských dejinách. Jej výroba viedla

k zavedenie špecializovanej profesie→kovolejárstvo: -výroba bronzu: meď (88-92 %) a cín (8-12%) +

stopové prvky. Ak je cínu viac ako 12%, tak vzniká biely kov, ktorý je tvrdší ako bronz, ale krehkejší.

-Čína:- rozdielny vývoj ako v Európe: -1.pol. 2.tis. pnl. –dynastia Šang- výroba bronzových nádob.

V čínskom bronze je výrazne olovo. Nádoby svedčia o majetkových a vlastníckych vzťahoch- udeľoval ich

panovník, obsahovali aj príslušný text na povrchu nádoby; najväčšia nádoba mala 800 kg.

-Európa: -etnogenetické procesy, ktoré viedli ku konečnému rozpadu indoeurópskej jazykovej jednoty a ku

vzniku historických etník. Po staršej dobe bronzovej ustali migračné pohyby⇒relatívna etnická stabilita.

-je to relatívne krátky časový úsek, ale je veľmi dynamický→ rýchle zmeny v spoločenskej nadstavbe: -

staršia d. bronzová→kostrové pochovávanie

-stredná d. bronzová→mohylové kultúry- pohrebný rítus birituálny

-mladšia d. bronzová- žiarové pochovávanie→popolnicové polia.

 

-stredná d.bronzová:

- OTOMANSKÁ +MAĎAROVSKÁ K.: -obidve čerpajú z juhobalkánskych tradícií/vplyvov; vyvíja sa

diaľkový obchod→Jantárová cesta (Egejská oblasť→oblasť Baltu).

- (1. pol. 2.tis. pnl.) –MYKÉNSKA K.- na gréckej pevnine; objavuje sa najstaršie písmo (lineárne písmo

A); kontakty s vyspelejšími civilizáciami→šírenie kultúrnych prvkov do strednej Európy→Karpatská

kotlina je na prahu mestskej civilizácie.

 

-mladšia d. bronzová:

 

-archeologické pramene: -bronzový mobiliár (zbrane, nástroje, ozdoby), plechové nádoby, nálezy

v depotoch –väčšie a úmyselné sústredenie mobiliáru (v prípade mincí→poklad) z nábož., politických,

vojenských dôvodov; terénne pamiatky: -mohylníky, hradiská, sídliská (vnútorne členené: -remeselnícke

dielne a svätyne).

-pohrebiská:- odzrkadľujú soc. diferenciáciu (podľa výbavy hrobov); objavy

religióznych centier (výšinné hradiská s prevládajúcou kultovou praxou).

-keramika: -sa funkčne diferencuje: -funerálna, sakrálna, úžitková (kuchynská).

–kamenné nástroje: -repliky (náhrady) bronzových predmetov pri surovinových nedostatkoch medi a

cínu→snažia sa ich napodobňovať.

-Hospodárska základňa: -poľnohospodárstvo; v strednej a mladšej d. bronzovej sa objavuje bronzový kosák

(jediný bronzový artefakt v poľnohosp. praxi); orba; rozvoj kolesových vozidiel (4-kolesových aj bojových

2-kolesových)→kolesá –majú stredový náboj a lúče, ktoré spevňujú a odľahčujú obvod kolesa (lok.

Obišovce- nález bronzového kolesa; Nižná Myšľa- nález kultového hlineného vozíka; Veľké Raškovce- nález

urny zo strednej d. bronzovej s vyobrazením štylizovanej 2-kolesovej káry).

-Potrava: -ťažba soli (Malopoľská oblasť, Prešov- Solivar, Hallstatt); zámerné pestovanie stromových

drevín (hrušky); objavuje sa nový fenomén –hnojenie pôdy→zvyšuje sa jej úrodnosť.

- Remeslá: -kovovýroba –výstavba pecí na tavenie kovov; výrobcovia kadlubov (negatívnych foriem na

odlievanie kovových predmetov).

-zbrojári –výroba militárií:- bronzové meče (80-100 cm dlhé sa objavujú !až v mladšej d.

bronzovej!), dýky, mečíky, bojová výzbroj (helma, chrániče, konský postroj)→mali ju iba vysoko postavené

osoby (soc. diferenciácia).

-toreltikovia- výrobcovia plechových nádob.

-banítcvto- ťažba medi (J Poľsko, stredné Nem., Špan., Írsko, Cyprus). Cín bol nedostatkový

kov (bane v Sýrii, strednom Turecku, v ČR- Krušné Hory, Pyrenejský pol., Cornwall v Anglicku).

-šperkári

-Obchod: -rozvoj diaľkového obchodu→transport surovín po súši na vozoch, ale po mori na lodiach

–prevozy polotovarov (tzv. medené ingoty –kovové polotovary pozdĺžneho tvaru určené na ďalšie

spracovanie, hmotnosť= 24 kg). Na území SR sa meď ťažila v Štiavnických vrchoch a v Nízkych Tatrách.

-fázy obchodnej výmeny:

a) náhodná – (od stredného paleolitu)- 2 jedinci vlastnia rôzne predmety, ktoré si vymenia po dohovore.

b) úplná –výmena má organizovaný charakter (má určený čas a miesto konania, napr.: trhy).

c) všeobecná –disponuje sa tu ekvivalentnou výmennou jednotkou, ktorá má charakter predmincového

platidla.

d) vlastná peňažná – počíta s pevným ekvivalentom hodnoty =mincové platidlá, ktoré majú nominálnu

hierarchiu→používali sa od staroveku; v Európe a v M. Ázii od 7 stor. pnl. sa používajú prvé mince

z elektrónu (zliatina zlata a striebra); platina bola vzácna (v 19.stor. v cárskom Rusku jestvovala obmedzená

emisia platinových mincí).

-predmincové platidlá: - hrivny- kovové predmety v tvare predĺženej sekery (využívali sa aj

v slovanskom období).

-10.stor.-v Prahe -arabskí kupci svedčia o používaní hodvábnych šatkách

ako o ekvivalente výmeny.

-Spoločnosť: -rozpad praindoeurópskeho jazykového spoločenstva: -najskôr sa oddeľujú grécke kmene→v

Európe vznikajú 3 etnické areály:

-západoeurópsky- kmene Italikov, Keltov (Germánov)

-stedoeurópsky (balkánsky) – kmene Ilýrov, Venétov, Trákov

-výchdodeurópsky- kmene Baltov, Slovanov.

V JV Európe prebieha postupná etnická profilácia; vo V Európe prebieha protokeltská profilácia. Na

Pyrenejskom ostrove žijú spoločenstvá Iberov; v juhoruských stepiach žijú kočovné kymerijské kmene.

- pokračuje spoločenská stratifikácia:

-najpočetnejšie je poľnohospodárske obyvateľstvo

-skupiny remeselníkov (kovovýrobcovia, prví obchodníci)

-príslušníci ozbrojených družín, kňazi (polyteizmus)

-rodovo-kmeňová šľachta

-na vrchole stojí najpoprednejší predstaviteľ rodovo-kmeňovej šľachty

- jednotlivé územia sú ovládané politicky; hradiská- centrá obchodných, kultových a remeselných činnosti.

 

-rozvoj kmeňovej štruktúry, ktorá vznikla z rodových zoskupení (klanov) + pohyby kmeňov profilujú

kmeňové vzťahy do profilu nepokrvných združení= susedské občiny (sú menej súdržné).

-rozvoj duševných činností a myslenia: -poznanie chemických procesov v metalurgii, matematika,

astronómia, medicína.

-náboženstvo: -kult astrálnych božstiev (kult slnečného kotúča)→polyteizmus→vznikajú grécke

pantheóny: -boh Poseidón (pôvod má na Kaukaze)

-boh Apolón (pôvod v severských oblastiach; je to boh slnečného kotúča; s jeho

vyobrazením sa spájajú bronzové plastiky labutí).

-vývoj ceremonializmu –kulty- v jaskyniach sa uskutočňovali kultové praktiky (obete) chtonickým

(podzemným) božstvám.

-vznikajú sústredenia megalitických stavieb (Sardínia, Korzika, Baleáry, Britské ostrovy- Stonehenge)→sú

spájané s náboženskými a paleoastronomickými prejavmi (výstavba od r. 1 500 pnl.- menhiry...).

-pohrebný rítus:- od inhumácie ku kremácii; mnoho anomálnych pohrebov (časti tiel sú zvláštne uložené,

alebo zohavené; pochovávanie detí vo veľkých keramických nádobách; v unětickej k. bolo telo jedinca

zložené z kostí viacerých jedincov).

-výtvarný prejav: - výrazná štylizácia a schématizmus.

-hudobný prejav: -píšťaly -panová flauta- sústava rôzne dlhých, dutých trstinových stebiel.

-prvé strunové nástroje.

- v severských bažinách- lury -2,5 m dlhý stočený dychový hudobný nástroj, mal

signalizačnú a zvolávaciu funkciu.

 

KULTÚRNY PREHĽAD DOBY BRONZOVEJ V EURÓPE.

-chronologické členenie doby bronzovej→tzv. systém Paula Reineckeho:

staršia doba bronzová (19/18.-16.stor. pnl.)- označenie: BA; fázy : BA1 –BA3

stredná doba bronzová (16.-12.stor.pnl.) –označenie: BB; fázy: BB1- BB2

doba

BC; fázy: BC1 –BC2

bronzová mladšia doba bronzová (12.-10. stor. pnl.)- označenie: BD; fázy: BD1-BD2

HA; fázy: HA1-HA2

doba

pozdná doba bronzová (9.stor. pnl.)- označenie: HB; fázy: HB1-HB3

železná

staršia doba železná (8.stor.pnl.)- označenie: HC

 

-Balkán: -K. MONTEORU- veľmi vyspelá.

-Karpatská kotlina: - NAGYERÉVSKA K.

- HATVANSKÁ K. - príchod ľudí z juhoruských stepí; variabilita keramiky (zámerné

zdrsňovanie povrchu); !žiarové pochovávanie! (u ostatných kultúr kostrové).

- Morava a SR: -MIERZANOWICKÝ OKRUH- nadväzuje na eneolitické tradície; keramika je zdobená

odtlačkami šnúr; šperky v tvare stočeného vŕbového listu.

-J Európa: -K. TERRA- MARE –oblasť Pádskej nížiny (Tal.)

-K. ALMERIJSKÁ –oblasť Pyrenejského pol.; veľké kamenné stavby a fortifikácie (hradby sú

chránené lukostrelcami).

-S Európa: -oneskorenie vo vývoji; nálezy zakonzervovaných tiel z rašelinísk (tzv. ľudí z bažín) nám

poskytujú informácie o vzhľade, odievaní a strave ľudí z doby bronzovej.

-stredná Európa:

fáza BA1(ranná doba bronzová): -V Morava a JZ SR- NITRIANSKA SK. -rozsiahle pohrebiská

(okolo 1000 hrobov- lok.: Jelšovce, Šurany); hroby predstaviteľov kultu; hroby bojovníkov poukazujú na

nepokojnosť doby (nálezy hrotov šípov).

-vých. SR- KOŠTIANSKA SK.

fáza BA2: -UNĚTICKÁ K.- Morava a záp. SR

-vých. SR- OTOMANSKÁ K.- príchod zo Sedmohradska; vyspelá zlatnícka výroba,

spracovanie parohov. Lokality: -Spišský Štvrtok, Košice- Barca, Rozhanovce, Nižná Myšľa.

fáza BA3: -do Karpatskej kotliny preniká výrazný vplyv z mykénskej kultúry, čo možme sledovať

v ornamentike keramiky (špirála) + nález črepu z Barce s imitáciou lineárneho písma B.

–lok.: Gánovce pri Poprade- kultová studňa nález prvého železného predmetu na území SR (aj v strednej

Európe)- rituálny nožík (import z Anatólie).

-záp. SR: -synchrónne s otomanskou k. tu jestvuje MAĎAROVSKÁ K.- lok. Nitriansky Hrádok→vysoká

 

úroveň hrnčiarstva a kovovýroby; výroby keramických koliesok; zvieracie figúrky; tzv. pyraunos- prenosné

piecky; nálezy keramických destilačných prístrojov. 

—————

Späť